Programovanie (deklarácia, premenné, funkcie)

• definujte pojem premenná 
• charakterizujte globálne a lokálne premenné 
• popíšte jednoduché a štruktúrované premenné
• definujte pojem procedúra, deklarácia procedúry, výhody nevýhody používania podprogramov 
• definujte pojem funkcia, deklarácia funkcie 
• vytvorte program podľa zadania

Premenné v programovaní slúžia na zapamätávanie si údajov. Premenná je pamäťové miesto, ktoré má svoje meno, napr. Cena, PriemZnam, StaciStovka. Hodnota premennej je obsah tohto pamäťového miesta. Premenná môže byť rôzneho typu (celé číslo, reálne číslo, znak, pravda/nepravda, reťazec...) 

Deklarácia premennej - na začiatku programu je potrebné oznámiť, že počas behu programu budeme potrebovať pamäťové miesto s názvom napr. Pocet, a budeme v ňom uchovávať napr. celočíselné údaje 

Pascal deklarácia vyzerá takto: 

 var Pocet: integer; 

Typ premennej - určuje, aké údaje môže dané pamäťové miesto obsahovať (Pascal, C++) 

◦ celé čísla – typ celočíselný (integer, int) 

◦ reálne čísla – typ reálny (real, float) 

◦ znak – typ znak (char, char) 

◦ textový reťazec – typ reťazec (string, string) 

◦ pravda/nepravda – typ logický (boolean, boolean) 

◦ iné (aj nami definované) 

Definícia procedúry

Pri písaní programu sa často stáva, že niektoré príkazy, lepšie povedané sústava príkazov sa opakuje. Aby sme sa tomu vyhli, sprehľadnili program a hlavne uľahčili si prácu môžeme takéto príkazy zlúčiť do jedného a dať mu nové meno. Programátor tým vlastne vytvorí nový príkaz. Toto nám poskutujú procedúry (funkcie). Procedúra je program v programe. Takže až na malé zmeny má tú istú štruktúru.

Štruktúra: PROCEDURE_meno procedúry(definícia vstupných premenných); CONST_definovanie konštánt procedúry; TYPE_definovanie nových typov premenných; VAR_definovanie lokálnych premenných pre procedúru;

BEGIN { begin - začiatok procedúry } príkaz; .. END. { end - koniec procedúry }

Definícia funkcie

Napísali sme si už jednoduchú procedúru, ale často sa stáva že potrebujeme prenášať údaje medzi procedúrou a programom. Inak povedané, aby mala naša procedúra aj nejaký výstup. Môžeme preto definovať funkciu, ktorá má skoro rovnakú štruktúru ako procedúra s rozdielom, že naviac definujeme aký výstup nám bude dávať a v tele funkcie sa názov funkcie správa ako premenná, takže môžeme do nej zapisovať výsledok. Štruktúra: FUNCTION_meno(definícia vstupných premenných):typ_výstupu; CONST_definovanie konštánt procedúry;

TYPE_definovanie nových typov premenných; VAR_definovanie lokálnych premenných pre procedúru; BEGIN { begin - začiatok funkcie } príkaz; .. meno:=výsledok; END. { end - koniec funkcie }

Rozdiel medzi lokálnymi a globálnymi premennými.

• Globálna premenná: Je definovaná v hlavnom tele programu a je viditeľná v celom programe aj v procedúrach a funkciách.

• Lokálna premenná: Jej definíciu píšem v záhlaví procedúry (funkcie) a je viditeľná len v tomto module. Ak má rovnaký názov ako globálna je viditeľná len lokálna.

Výhody a nevýhody lokálnych a globálnych premenných: