- je subjektívny štýl používaný v súkromnom styku,
- využíva sa vo familiárnej, priateľskej komunikácii,
- typické sú spontánne nepripravené prejavy, jednoduchá stavba viet,
- kompozícia textu nie je prísne členená,
- využíva všetky slohové postupy: rozprávací, informačný, opisný, výkladový.
Hlavnou funkciou hovorového textu je komunikatívna (dorozumievacia) funkcia, ktorá je založená na pružnom sprostredkovaní informácií v danej situácii.
ÚTVARY:
- dialóg - v rôznych formách,
- monológ – (napr.: rozprávanie príbehu),
- súkromný list – písaná podoba
VLASTNOSTI:
- ústnosť – uvoľnená vetná skladba, vysoké tempo a intonácia, mimika, gestikulácia,
- súkromnosť – slangové slová, dialekt – ovplyvňuje prízvuk, nedôsledná artikulácia,
- situačnosť – viaže sa na konkrétnu situáciu, vysoký výskyt zámen, parazitické slová ( napr.: oné, vlastne,...),
- stručnosť – univerbizácia (napr.: minerálna voda- minerálka), značky a skratky aj slangového rázu,
- expresívnosť – využívame štylisticky zafarbené slová, profesionalizmy, vulgarizmy.
Niektorí vedci uvádzajú aj tzv. spisovný variant hovorového štýlu, ktorý sa používa v kolegiálnom alebo v pracovnom styku, pričom uprednostňuje hlavne štylisticky bezpríznakové (neutrálne) slová. Avšak mnohokrát sa v ňom vyskytujú aj štylisticky príznakové ( zafarbené) slová, a to profesionalizmy (napr.: uzávierka).
NIEKTORÉ ŽÁNRE HOVOROVÉHO ŠTÝLU: jednoduché rozprávanie, súkromný rozhovor, telefonický rozhovor, sms správy, maily, internetové chaty, súkromný list, prosba, poďakovanie, ponosa, klebeta, zvada.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára