IP adresácia

• vysvetlite zloženie IP adresy, delenie IP adries, spôsob zápisu
• popíšte pojmy maska, brána 
• charakterizujte protokoly IP v4, IP v6 
• vysvetlite proces pojmy logické adresovanie, CIDR, VLSM 
• vysvetlite pojmy unicast, multicast, broadcast 
• pridelený adresný priestor rozdeľte medzi jednotlivé podsiete a IP pridané jednotlivým rozhraniam pridajte do tabuľky

Viac v článku >> IP adresovanie <<    a   >> Subnetovanie <<

IP adresa je logický číselný identifikátor fyzického sieťového rozhrania daného uzla v sieti, ktorý komunikuje s inými uzlami prostredníctvom protokolu IP (napríklad Internet).

IP adresa je (v protokole IP verzie 4) 32-bitové číslo. Je nepraktické a nepohodlné pracovať s takto zapísaným číslom, preto sa 32 bitov IP adresy delí na štyri 8-bitové čísla (číslo v rozsahu 0-255), ktoré sa zapisujú v desiatkovej sústave oddelené bodkou, napríklad 207.142.131.205.

IP adresa je buď priamo priradená nejakému sieťovému rozhraniu, alebo je prideľovaná dynamicky pomocou DHCP (Dynamic Host Control Protocol) servera.

Pre lepšiu prácu s internetovými adresami sa k IP adrese väčšinou viaže nejaké meno (hostname), napr. www.google.com. Prevod mien a IP adries je zabezpečovaný mechanizmom DNS (Domain Name System), t.j. celosvetovo organizovanou sadou serverov, ktoré udržujú záznamy o registrovaných doménach a im pridelených IP adresách. Ak teda v prehliadači zadáte adresu „www.wikipedia.org“, hľadá sa v zoznamoch týchto DNS-serverov príslušná IP adresa, na ktorú je potom presmerovaná vaša požiadavka.

Nie je pravda, ze každý počítač na svete má jedinečnú IP adresu. Je tomu tak len vtedy, ak má daný uzol priamy prístup na Internet. Ak sa teda jedná o sprostredkované spojenie, napr. proxy-bránou, počítače vnútri podsiete môžu mať adresy nezávisle na zvyšnom internete. Napriek tomu pred pár rokmi začali odborníci upozorňovať, že rapídne zvyšovanie pripojených počítačov do Internetu spôsobuje, že počet IP adries, ktoré možno zaznamenať 4 číslami 0-255 (takmer 4,3 miliardy!), nebude na jednoznačnú identifikáciu uzlov stačiť. Preto sa pracuje na projekte IPv6 (IP verzia 6), kde sa 128-bitové adresy zaznamenávajú ôsmimi hexadecimálnymi číslami (t.j. číslami v šestnástkovej sústave, napr. 2001:0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334). Zavedenie protokolu IPv6 umožní adresovať až 2128 (t.j. cca 3,4 x 1038) adries.


Maska podsiete je 32 bitové číslo, ktoré hovorí o tom, akým spôsobom je IPv4 adresa rozdelená na sieťovú a hostiteľskú časť. Podobne ako IPv4 adresu, i masku siete vyjadrujeme kvôli prehľadnosti v decimálnom bodkovom zápise.

Ako zistiť Masku podsiete na operačnom systéme Windows

1. Otvorte príkazový riadok (Command Prompt)
2. Do príkazového riadku napíšte ipconfig
3. Nájdite adaptér cez ktorý ste pripojený
4. V štvrtom riadku je napísané Maska podsiete (Subnet Mask) a za týmto údajom sa nachádza maska podsiete.

Gateway (brána) je v počítačových sieťach uzol, ktorý spája dve siete s odlišnými protokolmi. Brána musí vykonávať aj funkciu routera (smerovača), a preto ju radíme v postupnosti sieťových zariadení vyššie. Brána napríklad prijme z Internetu pomocou webovej stránky správu, ktorú odošle do mobilnej GSM siete v podobe SMS správy.

Pojem default gateway (implicitná brána) označuje router (smerovač), cez ktorý sa stanice dostanú do vonkajšej siete (tj obvykle do Internetu). Oba významy sú často nesprávne zamieňané.

Classless Inter - Domain Routing ( CIDR ) je aktuálne adresné schéma a mechanizmus prideľovania adries siete Internet . Pred zavedením CIDR boli adresy rozdelené do tried ( pozri IP adresa ) a koncovým sieťam pripojeným k Internetu sa v závislosti od ich veľkosti prideľovala adresa siete triedy A , B alebo C. To spôsobovalo dva problémy , ktorých závažnosť postupne narastala :

• Zlú efektivitu využitia adresného priestoru a v jej dôsledku rýchlo ubúdajúce zásobu voľných adries . Ako prvý začali dochádzať adresy triedy B , pretože sietí príliš veľkých pre triedu C ( 256 miestnych adries ) bolo veľa a adries triedy B len 16 tisíc ( 16384 ) .

• Veľké smerovacie tabuľky , pretože adresy sietí sa prideľovali náhodne . To znamenalo , že v chrbticových častiach Internete museli smerovača uchovávať vo svojich smerovacích tabuľkách po jednom zázname pre každú koncovú sieť . Hrozilo , že veľkosť smerovacích tabuliek presiahne dostupnú veľkosť ich operačnej pamäte .

Ako riešenie týchto problémov bol vyvinutý a v roku 1993 zavedený CIDR . Jeho definíciu nájdete v RFC 1517 , RFC 1518 , RFC 1519 a RFC 1520 .

VLSM (Variable-Length Subnet Mask)

Pri CIDR sa objavil problém s nedostatkom IP adries a ich neefektívnym delením do tried A,B,C. Siete sa prestávajú deliť na triedy a rozlišujú sa výhradne na základe sieťových masiek. Bajty v maske môžu nadobúdať aj iné hodnoty ako len 0 - 255. Sieťová maska musí mať vždy jeden súvislý rad jednotiek. Maska sa rozdelila na časť adresy podsiete a časť hosta.

Viac v článku >> Subnetovanie << a >>VLSM adresácia <<

Unicast | Multicast | Broadcast

UNICAST - karta posiela konkrétnej karte, napríklad 34:00:6e:b1:08:aa → e7:07:cc:6a:ba:30

MULTICAST - karta posiela skupine kariet, napríklad 34:00:6e:b1:08:aa → 01:00:5e:6a:ba:30

BROADCAST - karta posiela všetkým kartám, ktoré môžu správu prijať (sú v rovnakej sieti LAN), napríklad 34:00:6e:b1:08:aa → ff:ff:ff:ff:ff:ff