Archivácia dát

( metódy zálohovania, archivácia  komresia, dekompresia )

Dáta je nutné chrániť pred zničením, poškodením či zneužitím. Zabezpečeniu dát na počítači je potrebné venovať dostatočnú pozornosť, pretože tam je často krát výsledok niekoľkoročnej práce používateľa.
Software sa dá z inštalačných diskov obnoviť v priebehu niekoľkých hodín. Dáta môžu byť zničené chybou obsluhy, chybou SW, haváriou HW, môžu byť spolu s počítačom zničené živelnou udalosťou, môžu byť aj zničené, poškodené, pozmenené v cudzí prospech, ukradnuté a zneužité nepovolanými osobami v dôsledku hackerského útoku – neoprávneného prieniku do počítača alebo celého počítačového systému. (Riziko straty dát v dôsledku pôsobenia vírusu si môžete prečítať v nasledujúcom článku.)

Zabezpečenie dát pred stratou (zničením) z ľubovolného dôvodu vykonávame zálohovaním. Zálohovaniu a
archivácii dát sa venuje samostatná kapitola, teraz si však pripomeňme, že účinné zálohovanie musí byť:

• pravidelné
• dôsledné
• dáta musia byť uložené fyzicky mimo pracovného počítača, pokiaľ možno aj v inej miestnosti

Pravidelné a dôsledné zálohovanie je prvým predpokladom minimalizácie škôd aj pri napadnutí vírusom.
Pre prípad straty dát v dôsledku zničenia či poškodenia pracovných súborov s dátami vytvárame záložné
kópie súborov.
Neaktuálne dáta, ku ktorým nepotrebujeme pravidelný prístup, ale ktoré je potrebné uchovať vzhľadom na
možnú potrebu použiť ich v budúcnosti, archivujeme.
Pre efektívne uchovávanie záložných súborov a archívov používame komprimáciu súborov.

Princípom zálohovania je pravidelné ukladanie záložných kópií pracovných súborov. V prípade zničenia
pracovného súboru obnovíme dáta zo záložného súboru. Zmeny vykonané v pracovnom súbore od posledného zálohovania sú nenávratne stratené – túto časť práce je potrebné vykonať znova.
V rôznych podmienkach a pre rôzne typy dát volíme rôzne metódy zálohovania

Metódy zálohovania

• jednoduché – z originálu sa vytvára jediná záložná kópia. Používa sa na rýchle zálohovanie bežných pracovných súborov nepríliš veľkej dôležitosti. 
• viacnásobné – z originálu sa vytvára viacero záložných kópií, uložených na rôznych médiách. Používa sa na zálohovanie dôležitých dát. 
• viacstupňové – z originálu sa vytvorí záložná kópia, z pôvodnej zálohy sa vytvorí záloha druhého stupňa atď. – vzniká kaskáda záložných súborov, ktoré obsahujú projekty v rôznej fáze rozpracovanosti. Používa sa na zálohovanie dôležitých projektov, kde je potrebné mať odložené rôzne etapy realizácie. 

Podľa spôsobu ukladania záložnej kópie 

• záloha vytvorená priamo na tom istom médiu - najbežnejší spôsob rýchleho zálohovania v priebehu práce - rýchle, pohotové, ale neochráni v prípade zničenia nosiča dát. Mnohé programy umožňujú automatické vytváranie záložných súborov typu .bak vždy pri uložení novej verzie súboru 
• zálohovanie na záložnom serveri - pravidelné zálohovanie väčších objemov dát, rýchle, dobre chráni pred zničením, horšie chráni pred zneužitím (neoprávnené prieniky po sieti). Automatické zálohovanie obstaráva špeciálny program (často býva súčasťou operačného systému) 
• zálohovanie na vonkajšie pamäťové médiá (diskety, CD, DVD, USB, externý HDD)
• dôkladné zálohovanie dôležitých údajov po ukončení väčších etáp práce - najspoľahlivejšie, umožňuje veľmi bezpečné uloženie dát (napr. do trezoru), ale najmenej pohotové zálohovanie musí vykonať užívateľ, automatické zálohovanie na výmenné médiá podporujú iba špecializované prostriedky (pásové mechaniky) 

Archivovanie 

Dáta, ktoré nie je potrebné ďalej udržiavať na pracovnom disku, ale zároveň je potrebné ich odložiť pre
neskoršie použitie alebo archívne účely (dokončené publikácie, projekty, uzatvorené účtovníctvo za určité obdobie a pod.), archivujeme spravidla na bezpečnom mieste na vonkajších pamäťových médiách (diskety, CD, DVD, USB, externý HDD).

Zálohovať a archivovať súbory je možné buď jednoduchým kopírovaním, alebo s použitím špeciálnych
zálohovacích utilít (napr. BACKUP, FASTBACK, automatické zálohovanie vo Windows a pod, .), alebo s využitím komprimácie.
Ukladanie záložných kópií a archívov je náročné na kapacitu médií. Preto sa používa komprimácia (nazýva sa tiež kompresia, balenie, pakovanie, zipovanie...)
Princípom komprimácie je prekódovanie súboru tak, aby sa zmenšil objem uchovávaných dát bez straty 
informácie. 
(Veľmi zjednodušene: Namiesto informácie „5,5,5,5,5,5,2,2,2“ zapíše „6x5, 3x2“)
V skutočnosti ide o veľmi zložité matematické algoritmy, ktoré v súbore vyhľadávajú možnosti
najefektívnejšieho zakódovania dát. Dáta v komprimovanom súbore zaberajú menej pamäťovej kapacity, je ľahšie ich uskladniť a prenášať, ale nie sú prístupné na spracovanie. Aby bolo možné komprimované dáta normálne používať, je nutné ich opäť dekomprimovať (rozbaliť).
Dôležitým parametrom komprimácie je kompresný pomer: Udáva pomer medzi objemom dát 
v zkomprimovanom a nezkomprimovanom tvare, vyjadrený v percentách. 
Hodnota kompresného pomeru závisí jednak od účinnosti použitej kompresnej metódy, jednak od typu
komprimovaných dát. Dosahovaný kompresný pomer je najdôležitejšou charakteristikou každého komprimačného programu. Komprimácia sa veľmi často používa aj na účely prenosu veľkých súborov. V takom prípade je však potrebné zabezpečiť, aby aj na cieľovom počítači bol nainštalovaný kompaktibilný komprimačný program.

Komprimačné programy 

Sú programy, spravidla distribuované ako shareware, špecializované na komprimáciu. Je to napr. PKZIP,
LHARC, ARJ, RAR,WinZIP, WinRAR, a mnoho ďalších. Komprimáciu umožňujú aj niektoré súborové manažery, kompresné utility sú súčasťou aj mnohých iných programov. Komprimovaným súborom sú priradené koncovky podľa typu komprimačného programu (napr *.arj, *.rar, *.zip atď.)

Všetky komprimačné programy však v zásade obsahujú nasledovné funkcie:

• NEW – vytvorenie nového archívneho súboru 
• ADD - pripojenie súborov do archívu, (niekedy vytvorenie nového archívu) 
• MOVE - presun súborov do archívu 
• DELETE - vymazanie súborov z archívu 
• UPDATE, FRESH - aktualizácia archívu 
• EXTRACT - dekompresia (obnovenie súborov z archívu) 
• VIEW – prezeranie obsahu súborov v archíve 
• TEST, CHECK - kontrola celistvosti archívu 

Postup pri vytváraní archívneho súboru

Pri vytváraní archívu, bez ohľadu na použitý program, musíme špecifikovať:

• ako sa má volať archívny súbor a kde má byť uložený (cesta) 
• ktoré súbory z ktorých adresárov majú byť do archívu komprimované 
• druh výstupného súboru
• kompresnú metódu

Komprimačný program môže vytvoriť niekoľko druhov výstupných súborov:

• bežný archívny súbor - kapacita výstupného súboru nie je obmedzená. Používa sa pri ukladaní archívu na HD, alebo keď veľkosť komprimovaného súboru nepresahuje kapacitu diskety 
• archívny súbor na viac diskiet – použijeme, ak potrebujeme na diskety umiestniť archívny súbor, ktorý aj po komprimácii má väčšiu veľkosť, ako je kapacita jednej diskety (spravidla 1,44 MB). 
• samorozbaliteľný archívny súbor – výsledkom je spustiteľný (*.exe) súbor, ktorý sám vykoná dekompresiu do aktuálneho adesára.

Komprimačné programy umožňujú spravidla nastaviť kompresnú metódu.
Na výber je zvyčajne niekoľko možností:

• BEST (MAXIMUM) – najlepší kompresný pomer, ale najpomalšia 
• FAST (SPEED) – kompresia je najrýchlejšia, ale najmenej účinná 
• OPTIMUM – kompromis medzi kvalitou a rýchlosťou kompresie 

Po nastavení všetkých uvedených parametrov môže prebehnúť vlastná kompresia
Pri dekomprimácii musíme postupovať analogicky:

• Otvoriť archív pomocou kompresného programu
• Vybrať súbory na dekomprimáciu
• Určiť cieľový adresár
• Vykonať dekompresiu

Prostredie programov sa líši podľa operačného systému, jednotlivé programy danej skupiny sú si však
prostredím, príkazmi aj možnosťami veľmi podobné.