Aktívne a pasívne prvky siete

• popíšte pasívne prvky počítačových sietí 
• popíšte aktívne prvky počítačových sietí 
• charakterizujte smerovač, prepínač, rozbočovač, opakovač, most – vlastnosti, charakteristika 
• popíšte princíp činnosti sieťových zariadení - smerovač, prepínač, rozbočovač 
• definujte modemy – vlastnosti, charakteristika, princíp, použitie 
• definujte aktívne prvky bezdrôtových sietí, vlastnosti a použitie

Aktívne prvky siete

• sieťová karta
• modem (modulátor a demodulátor)
• Router (brána- zabezpečuje smerovanie, rozhranie medzi vnútornou sieťou a Internetom)
• Hub (rozbočovač – umožňuje pripojenie viacerých počítačov, delí signál medzi pripojené PC)
• Switch (prepínač - umožňuje pripojenie viacerých počítačov, prepína prístup)
• Repeater (opakovač – obnovuje signál)

Pasívne prvky siete

• káble (medené, optické)
• konektory (BNC – I, T; RJ 45)
• zakončovacie odpory

( Hub, Switch & Router )

Switch a Hub

Rozbočovač (Hub) spája jednotlivé zariadenia v sieti. Packety rozposiela do celej siete, bez ohľadu na to, ktorému zariadeniu sú smerované, čím pri väčších sieťach a zaťažení (zariadenia začnú naraz vysielať) dochádza často ku kolíziám.

Celý proces vysielania vyzerá takto:

Zariadenia počúvajú na sieti. Pokiaľ je linka voľná, začnú vysielať. Ak začnú vysielať naraz 2 a viac zariadení, dôjde ku kolizií, obe (či viac) zariadenia prestanú vysielať a čakajú na linke určitú dobu a počúvajú, či je linka voľná. Potom opäť začnú vysielať.

Prepínač (Switch) je „inteligentné zariadenie“ pracujúce na linkovej vrstve OSI modelu. Obsahuje vnútornú pamäť, v ktorej si uchováva všetky sieťové adresy (MAC = Media Access Control – hardvérová adresa, ktorá jednoznačne identifikuje každé zariadenie v sieti). Ak teda switch prijme dátový rámec, vie presne, na ktorom porte je pripojený počítač, ktorý rámec je mu určený a vyšle ho len na tento port. To samozrejme veľmi zrýchľuje komunikáciu v sieti a navyše switch môže pre komunikáciu s pripojeným počítačom využiť celú šírku komunikačného pásma.

Prepínače sú v porovnaní s rozbočovačom inteligentnejšie, podľa MAC adresy dokážu rozpoznať, kam majú byť dáta doručené, a tak prepínač dáta nepreposiela na všetky porty súčasne. Vďaka tomu dokáže prepínač radikálne znížiť tok zbytočných dát na sieti a predchádza kolízií, takže je omnoho efektívnejší ako rozbočovače.

Prepínač v pamäti vytvorí a udržiava tabuľku MAC adries všetkých zariadení pripojených k jednotlivým portom. Keď dátový rámec príde na port prepínača, prepínač porovná cieľovú MAC adresu v rámci so svojou tabuľkou MAC adries. Tak je prepínač schopný určiť, na ktorý port má prijatý dátový rámec preposlať.

Prepínače pracujú na linkovej vrstve OSI modelu. Umožňujú segmentáciu siete na kolízne domény (ang. collision domain). Každý port prepínača predstavuje oddelenú kolíznu doménu a poskytuje celú šírku pásma sieťového média jednému alebo viacerým uzlom pripojeným k tomuto portu. Čím menej uzlov je v kolíznej doméne, tým väčšia šírka pásma pripadá na každý uzol a zmenšuje sa počet kolízií.

Switche ďalej delíme na:

• Manažovateľné switche
• Nemanažovateľné switche

Router

Router je iný typ zariadenia, pracuje na sieťovej vrstve OSI modelu. Kým hub a switch pracujú s dátovými rámcami, router spracováva dátové pakety. A ako vyplýva z jeho názvu – hlavnou úlohou je smerovať pakety do inej počítačovej siete. Packet neobsahuje len dáta, ale aj cieľovú adresu, na ktorú má byť doručený. Router väčšinou prepája dve alebo viac sietí (LAN, WAN a podobne). Pomocou hlavičky paketu a „smerovacej“ dokáže router určiť najlepšiu cestu pre jeho doručenie. Na komunikáciu medzi dvoma routermi sa používa ICMP protokol (Internet Control Message Protocol). Zvyčajne podporuje aj funkciu NAT (preklad interných IP adries na vonkajšie) a obsahuje DHCP server (prideľovanie IP adries).

Gateway - Prepája dve rozdielne siete. Smerovač, ktorý však súčasne slúži ako brána medzi lokálnymi sieťami postavenými na rôznych technológiách, prípadne medzi lokálnou sieťou a rozľahlou sieťou.

Most (Bridge) – oddeľovanie sieťových segmentov, inteligentné zariadenie, plní dve funkcie:

1. Filtrácia paketov – iba tá sieť, pre ktorú je určený, zaťaženie siete.
2. Prepojenie dvoch sietí s rôznymi štandardmi.

Repeater

Elektrický signál zosilní a pošle ďalej (zopakuje). Nedokáže dáta spracovať žiadnym iným spôsobom, teda kontrolovať ich správnosť a úplnosť. V zásade iba zosilňuje elektrický signál. Používa sa v sieťach LAN pri veľkých vzdialenostiach medzi uzlami, kde by vplyvom útlmu signálu v prenosovom médiu mohlo dôjsť k jeho poškodeniu.

Koaxiálny kábel

Koaxiálny kábel bol vyvinutý ako reakcia na potrebu rozšíriť šírku prenosového pásma a zvýšiť odolnosť vedenia voči šumu. Na rozdiel od skrúcaného páru, ktorý je vytvorený dvoma rovnakými vodičmi zakrútenými navzájom okolo seba, má koaxiálny kábel dva rozdielne vodiče. Vnútorný vodič je uložený v pevnom dielektriku, ktorý je obalený tienením (druhým vodičom) obvykle vo forme kovovej fólie alebo opletanej sieťky. Celý kábel je obalený izolačnou vrstvou, ktorá ho chráni pred vonkajšími vplyvmi.

Dnes je koaxiálny kábel postupne nahrádzaný inými vysokokapacitnými prenosovými káblami, na báze optických vláken (hlavne pre stále rastúce ceny medi), v oblastiach prenosu dát, ale stále patrí medzi najčastejšie používané káble na prenos analógového signálu prakticky vo všetkých druhoch diaľkových komunikácií.

• Diaľkové telefónne a TV trasy
• Siete káblovej televízie
• Lokálne počítačové siete
• Prepájanie prístrojov a systémov na krátke vzdialenosti (tzv. personal area networks - PAN).
• Prepájanie antén (vysielanie, prijímanie) - prenos analógového signálu.

Užitočné prenosové pásmo koaxiálneho kábla je dostatočne široké na simultánny prenos viac ako 10 000 telefónnych hovorov alebo niekoľko desiatok TV programov. Koaxiálny kábel má vysokú odolnosť voči všetkým druhom elektromagnetického rušenia. Je to dané tým, že sa používa ako nesymetrické vedenie, pričom vonkajšie tienenie je pripojené na potenciál zeme a tvorí tak efektívne tienenie pre vnútorný vodič.

Koaxiálne káble sú vhodné na prenos analógových i digitálnych signálov.

Krútená dvojlinka

Krútená dvojlinka (angl. twisted pair, TP) alebo tiež krútený kábel vo výpočtovej technike označuje štvorpárový kábel (káblový zväzok), kde jednotlivé vodiče sú uložené v pároch, pričom páry sú skrútené navzájom okolo seba. Vodiče v páre sú rovnocenné (žiaden z vodičov nie je pripojený na zem alebo zdroj napätia), preto sa takýto kábel označuje tiež ako symetrický. Kábel je určený na prenos dát v počítačových sieťach.

Typy káblov:

U/UTP (UTP) - kábel bez dodatočného tienenia

F/UTP (FTP ) - tienený fóliou – všetky páry

SF/UTP (S-FTP ) - Unshielded Twisted Pair - kábel tienený opletením a fóliou, šetky páry

U/FTP (STP) - Foiled Twisted Pair - kábel po pároch tienený fóliou

F/FTP (F-FTP) - Foiled Twisted Pair - po pároch tienený fóliou a spoločné tienenie fóliou

S/FTP - Screened Foiled Twisted Pair - po pároch tienený fóliou a spoločné tienenie opletením

S/STP - Screened Shielded Twisted Pair - jednotlivé páry sú tienené fóliou a zároveň všetky páry ešte tieniacou sieťkou.

Optické vlákno

Optické vlákno je skonštruované ako valcové jadro s priemerom niekoľkých jednotiek až desiatok km z materiálu s určitým indexom lomu, pokryté obalom z materiálu s menším indexom lomu. Pri dopade svetelného lúča na rozhranie jadra a obalu pod dostatočne veľkým uhlom dopadu (dostatočne „plocho“ či „tupo“) nastáva úplný odraz. Sériou takýchto odrazov sa lúč šíri z jedného konca vlákna na druhý.

Z tohto princípu vyplývajú niektoré technologické obmedzenia pri použití optických vlákien. Predovšetkým ide o ohyb: keďže v ohnutom vlákne dopadá lúč na rohranie jadro/obal pod iným uhlom ako v rovnom vlákne, je možné, že nastane len čiastočný odraz a časť svetla unikne (čo sa pre prenesené svetlo prejaví ako zvýšený útlm). Preto je dôležité dodržať minimálny predpísaný polomer ohybu pre dané vlákno (toto pochopiteľne závisí od pomeru indexov lomu jadra a obalu, takže neexistuje univerzálna hodnota pre všetky vlákna).

Ďalším javom je uhol, v ktorom je potrebné umiestniť zdroj svetla, aby jeho svetlo bolo naviazané do vlákna tak, aby sa ďalej šírilo vláknom (tzv. numerická apertúra). Tento tiež závisí od rozdielov indexov lomu jadra a obalu a tiež od priemeru jadra a býva pomerne malý, z čoho vyplýva náročnosť polohovania zdroja svetla a detektora voči koncom vlákna.

Rack

Je štandardizovaný systém umožňujúci prehľadnú montáž a prepojovanie rôznych elektrických a elektronických zariadení spolu s vyústením káblových rozvodov do stĺpcov nad sebou v oceľovom ráme.

Rám je tvorený dvoma plochými koľajnicami, vzdialenými od seba približne 18 palcov (457 mm). V koľajniciach sú štvorcové alebo okrúhle otvory s vodorovnou vzdialenosťou 19 palcov (483 mm). Vo zvislom smere je rack členený na jednotky (U) s veľkosťou 1,75 palca (44,45 mm). Pre jednu U sú v ráme tri otvory. Zariadenia montované do rámu majú po stranách úchytky s otvormi s rovnakou vzdialenosťou a ich výška zodpovedá určitému násobku U.

Databázy

• definujte pojem databáza, databázový systém 
• charakterizujte vlastnosti a použitie databázových systémov 
• vysvetlite pojmy tabuľka, záznam, pole, formulár, zostava, makro 
• popíšte filtrovanie údajov, prácu s podmienkami 
• vysvetlite pojem dotaz, relácia 
• vysvetlite funkcie a jednotlivé položky programu Microsoft Access 
• podľa zadania vytvorte databázu v programe Microsoft Access

Databáza

je súhrn údajov vzťahujúcich sa k určitej téme alebo účelu (napr. údaje o zamestnancoch). Údaje sú štruktúrované, čo umožňuje oveľa jednoduchšie a bezpečnejšie operácie nad údajmi ako napr. údaje uložené v súbore.

Tabuľka (objekt, entita)

Databáza sa skladá z tabuliek (objektov). V tabuľkách sú uložené údaje, ktoré spolu nejakým spôsobom súvisia.

Polia (položky, atribúty).

sú to stĺpce tabuľky (ich názov). Pole môže obsahovať maximálne jednu hodnotu určitého typu (číslo, text, ...).

Záznamy (vety)

predstavujú jednotlivé riadky údajov.

Primárny kľúč

je pole (príp. polia), ktorého hodnota jednoznačne určuje každý riadok danej tabuľky. Hodnoty primárneho kľúča by mali mať čo najmenší možný rozsah (číselné hodnoty namiesto znakových reťazcov, často s vlastnosťou autoincrement).

Relácia

je definovaná ako vzťah medzi tabuľkami.

Príklady prvkov entitno-relačného diagramu:

Tabuľky: OS_UDAJE, KLASIFIKACIA, TRIEDY, ODBORY

Polia: napr. pre tabuľku OS_UDAJE : ROD_CISLO, MENO, PRIEZVISKO, ULICA, OBEC, PSC, OKRES, STAT, TRIEDA

Relácie: napr. medzi entitami OS_UDAJE a TRIEDY: v jednej triede je N žiakov, ale každý žiak môže byť zapísaný len v jednej triede

Typy vzťahov (relácie)

• 1:1 - vzniká medzi dvomi tabuľkami, kde jedna hodnota primárneho kľúča v hlavnej tabuľke odpovedá hodnote poľa v druhej tabuľke (napr. tabuľka objednávky, v ktorej každý záznam má väzbu na tabuľku s vyúčtováním: každá objednávka odpovedá jednému vyúčtovaniu).
• 1:N - vzniká medzi dvomi tabuľkami, kde jedna hodnota primárneho kľúča v hlavnej tabuľke odpovedá niekoľkým hodnotám poľa v druhej tabuľke (napr. vzťah medzi tabuľkou so zoznamom kupujúcich a tabuľkou objednávky: každý kupujúcí totiž môže urobiť niekoľko objednávok, ale naopak každá objednávka patrí jedinému kupujúcemu).
• M:N - vzniká medzi dvomi tabuľkami, kde každý záznam (je jedno z ktorej z týchto tabuliek) môže odpovedať niekoľkým záznamom z druhej tabuľky (napr. vzťah medzi objednávkami a produktami: každá objednávka totiž môže obsahovať niekoľko produktov, alebo produkt môže sa môže nachádzať v niekoľkých objednávkach.

Návrh databázy

• ujasniť si tabuľky (napr. kupujúci, tovar, objednávky). Pri návrhu treba mať na zreteli predpokladané požiadavky na dotazy (vyhľadávacie, aktualizačné,...)
• navrhnúť jednotlivé polia tabuliek, ich údajový typ, veľkosť,...
• doporučenie: v každej tabuľke uvádzajte ID - automatické číslo ako primárny kľúč (bude jednoznačne odlišovať záznam)

Vzorová databáza Fórum:

Programovanie (dátové typy)

• charakterizujte štruktúrované dátové typy pole, záznam, množina, súbor 
• definujte dátový typ pole, základné vlastnosti, deklarácia poľa 
• definujte dátový typ záznam, základné vlastnosti, deklarácia záznamu 
• definujte dátový typ množina, základné vlastnosti, deklarácia množiny 
• definujte typ dátový typ súbor, základné vlastnosti, deklarácia súboru 
• napíšte program podľa zadania 

Štruktúrovaný dátový typ je zoskupením niekoľkých jednoduchších dátových typov. Môže byť homogénny (všetky prvky sú rovnakého typu, napr. pole), alebo heterogénny (zložený z rôznych dátových typov).

Znakové reťazce

Znakový reťazec je údajový typ, ktorý obsahuje nejakú postupnosť znakov (Char). Znaky v znakovom reťazci (t.j. v postupnosti znakov) sú očíslované od 1 až po momentálnu dĺžku reťazca. Túto dĺžku zistíme pomocou štandardnej funkcie Length.

Premennú typu znakový reťazec deklarujeme takto:

var Retazec: string;

Pole

Ak napríklad potrebujeme zaznamenať 1000 čísel, určite ich nezačneme ukladať do tisícich ručne vytvorených premenných nazvaných prem000, prem001, prem002,... Využijeme pole a jediným riadkom ich deklarujeme. Pole sa skladá z veľa "jednoduchších" premenných, tzv. prvkov poľa. Všetky tieto prvky sú rovnakého typu. Pristupujeme k nim (selekcia) pomocou, tzv. indexu. Typom indexu môže byť ľubovoľný ordinálny typ. Typom prvkov poľa môže byť ľubovoľný typ. Štruktúra pole v pamäti zaberá toľko miesta, koľko zaberá jeden prvok krát počet prvkov poľa, t.j. počet rôznych hodnôt typu indexu.

var
 názov_poľa: array[začiatok..koniec]
  of typ_premenných;

Pole číslic

Celé číslo môžeme rozložiť po cifrách do prvkov poľa. Takto môžeme reprezentovať aj oveľa väčšie čísla ako povoľuje Integer (hoci aj 1000-ciferné). Keď zvládneme naprogramovať niektoré aritmetické operácie nad takýmito veľkými číslami, môžeme veľmi presne uskutočniť niektoré výpočty, s ktorými sú inak problémy, napr. faktoriál, Fibonacciho čísla a pod.

Pole znakových reťazcov

Údajová štruktúra pole môže mať prvky ľubovoľného typu, teda aj znakový reťazec. S takýmito premennými, ktoré sú prvkami poľa, sa pracuje rovnako ako s jednoduchými premennými typu reťazec.

Záznam

Záznamy v Pascale sa dajú označiť za predchodcov objektov. Sú to premenné, obsahujúce podradené premenné rôzneho typu.

Máme dve možnosti - buď deklarujeme priamo premennú:

var
 Zaznam: record
  Vlastnost: integer;
  InaVlastnost: string;
 end;

alebo najprv definujeme nový typ a potom vytvoríme premennú tohto typu. Využijeme druhú možnosť.

program ludia;
type
 TClovek = record
  Meno, Priezvisko: string; {2 retazce}
  RokNarodenia: word; {cele cislo}
 end;
var
 Ujo: TClovek;

Množiny

Typ množina je taký údajový typ, ktorý v pascale umožňuje pracovať s niektorými typmi množín podobným spôsobom ako je to obvyklé v matematike. V pascale je povolené vytvárať množiny zložené len z prvkov rovnakého a to niektorého ordinálneho typu - hovoríme mu bázový (základný) typ. Napr. môžeme vytvoriť množinu znakov, množinu malých celých čísel, množinu dní v týždni a pod. Nemôžeme ale vytvoriť množinu, ktorá bude obsahovať napr. čísla aj znaky. Množina môže obsahovať celé čísla alebo iné ordinálne premenné, všetky však musia byť rovnakého typu. Počet prvkov je obmedzený na 256. Ordinálne hodnoty sa môžu pohybovať od 0 do 255.

Definícia množiny sa vždy skladá aj z definície jej bázového typu, napr. zápis

type
  TMnozina = set of 1..100;

var
  A, B: TMnozina;

Súbor - File

Ako pracujeme s textovým súborom používame funkcie read a write.

Zoznam funkcií pre prácu so súbormi 

- najskôr musím súbor definovať napr. var t:TextFile;
- potom musíme premennej súbor priradiť napr. AssignFile(t,'text.txt');
- nasleduje otvorenie súboru:

• na čítanie Reset(t); 
• na zápis (ak existuje tak sa najskôr vyčistí) Rewrite(t); 

práca so súborom: 

Read(t,........);
Readln(t,........);
Write(t,........);
Writeln(t,........);

ukončenie práce so súborom CloseFile(t);


- - znamená End of Line (Koniec riadku) a - End of File (koniec súboru)
- riadok textového súboru = postupnosť znakov (aj prázdna) ukončená

Takže ak vidíme:
xyz
zy
x
Tak v skutočnosti to je:
|x|y|z|| |z|y||x|

Čítanie zo súboru 

Príkaz Read(t,premenná); načíta zo súboru 1 znak zapíše ho do premennej a posunie sa o 1 znak ďalej (doprava). Príkazom readln(t) preskočíme všetky znaky v súbore až za najbližšiu značku (na konci súboru nerobí nič). Príkaz readln(t,z) je skrátený tvar pre read(t,z); readln(t);.Teraz konkrétny príklad (zistíme počet medzier v súbore text.txt):

var 
t:TextFile; 
z:char; 
pocet:integer; 
begin 
AssignFile(t,'text.txt'); Reset(t); 
pocet:=0; 
while not Eof(t) do begin 
read(t,z); 
if z=' ' then inc(pocet); 
end; 
CloseFile(t); 
Memo1.Lines.Add('Počet medzier v súbore '+IntToStr(pocet)); 
end; 

Tabuľkové kalkulátory

• definujte vývoj a charakteristiku tabuľkových kalkulátorov 
• definujte pojem bunka, absolútna adresa, relatívna adresa 
• popíšte funkcie tabuľkových kalkulátorov 
• popíšte úpravu tabuľky, grafu, import a export dát, filtráciu dát a ďalšie možnosti využitia 
• tabuľkového kalkulátora Excel riešte príklad podľa zadania 

Vývoj

Myšlienka elektronického spracovania tabuliek bola prvýkrát načrtnutá v " Budgeting Models and System Simulation " od Richarda Mattessicha. Prvýkrát sa začali využívať v účtovníctve. Program LANPAR bol prvý program, základ pre budúci vývoj tabuľkových procesorov. Samotný vynález tabuľkového procesora ale náleží Dan Bricklinovi. Legenda hovorí, že Bricklin sledoval svojho univerzitného profesora na Harvarde robiť tabuľku výsledkov výpočtu na tabuli. Keď chcel profesor opraviť chybu alebo zmeniť parameter , musel nudne mazať a prepisovať množstvo následných záznamov v tabuľke. Bricklina to doviedlo k myšlienke replikovať proces na počítači. Preto napísal v r 1979 VisiCalc .

V prvej polovici 80. rokov bol najrozšírenejším tabuľkovým procesorom Lotus 1-2-3 . Z mnohých jeho konkurentov sa ako najúspešnejší ukázal Microsoft Excel. Ten slávil úspechy so svojim grafickým užívateľským rozhraním a využitím myši najprv na počítačoch.

Od začiatku 21. storočia je kladený oveľa väčší dôraz na vzhľad. Tabuľkové procesory začínajú meniť svoju podobu ( Excel 2002 > 2003 > 2007 ; IBM Lotus Symphony Spreadsheets ; OpenOffice.org Calc 1.x > 2.x > 3.x ; ... ) nielen zmenou ikon a farebnými prechodmi, v niektorých prípadoch dochádza k použití nového rozvrhnutia panelov - Ribbon.

Charakteristika

Tabuľkový procesor patrí medzi najrozšírenejšie programy v oblasti ekonomiky, štatistiky a manažmentu. Program Microsoft Excel je jeden z programov balíčka Microsoft Office. Ďalej je čoraz rozšírenejší otvorený softvér Open Calc z balíka Open Office. Základné prostredie tvoria bunky zoradené do riadkov a stĺpcov. Jeho výhodou je ľahké vytvorenie tabuľky a spracovanie údajov do grafov, ale slúži aj ako textový procesor. Ponúka zostrojenie rôznych druhov tabuliek a grafov, ktoré môžu byť:

1. s matematickými funkciami
2. štatistické tabuľky
3. prezentačné tabuľky
4. finančné tabuľky

V okne tabuľkového kalkulátora môžeme vidieť menu a nástrojové lišty, s ktorými môžeme pracovať. Miesto priestoru na písanie textu sa tu nachádza tabuľka, priamo nad ňou stavový riadok. Tabuľka sa skladá z polí. Polia tvoria riadky a stĺpce. Stĺpce sú označené písmenami, riadky číslicami . Každé pole je označené ako súradnica.Všetky tabuľkové kalkulátory vedia plniť dole a napravo, niektoré aj doľava a nahor. Vie vypočítať pr.: výpočet dane z príjmu, simuláciu hospodárskych výsledkov, províziu obchodnej siete a analýzu kurzu akcií.

Funkcie tabuľkových kalkulátorov

Tabuľkové kalkulátory majú množstvo funkcií: vkladať stĺpce a riadky medzi nimi existujúce a ich vypúšťanie, nastavenie šírky stĺpca a výšky riadku, hľadanie a zámena textu a čísiel v bunkách, zamknutie bunky – ochrana pred zmenou, automatický formát bunky podľa pripravených vzorov, vkladanie grafu, obrázkov a ďalších objektov do tabuľky, výpočet riešení sústav rovníc, kontrola pravopisu v texte bunky, triedenie údajov zadaných do bunky tabuľky, možnosť umiestnenia ovládania tabuliek a vlastných programov do tabuľky...umožňuje užívateľovi vytvoriť si svoj vlastný program.

Absolútne a relatívne cesty

Absolútna cesta určuje, ako sa k danému súboru alebo adresáru dostať z koreňa.
Napr. /home/meno/
Jednotlivé adresáre v strome sa oddeľujú lomítkom. Absolútna cesta začína lomítkom.

Relatívna cesta určuje, ako sa k danému súboru dostať z aktuálneho adresára.
Napr. ak aktuálny adresár je /home/meno/, tak relatívna cesta k /home/meno/text.txt je len text.txt
Relatívna cesta nezačína lomítkom. Relatívna cesta môže ísť aj hore do nadadresára, pomocou .. (dvoch bodiek) napr. /home/meno/text.txt je to isté ako ../../text.txt

V príkazoch ls, cd a ďalších môžeme používať absolútne aj relatívne cesty.

Každá bunka

Môže obsahovať číslo, text, výraz funkcie. Veľmi často sa stretávame s prípadom, keď chceme spočítať nejaký výraz pre veľké množstvo hodnôt. V takom prípade stačí nám vyplniť stĺpce hodnotami a zadať výraz do jednej bunky. Do ostatných buniek môžeme výraz plniť. Výraz môže byť niekedy zložitý, preto si treba uvedomiť prioritu operátora a dodržiavať syntax zápisu funkcie. Tabuľkový kalkulátor obsahuje aj nápoveď, ktorá nám umožní ľahko požadovanú funkciu správne zadať. V bunkách môžeme nastaviť ich formát, t.j. Zarovnanie bunky, front, štýl, veľkosť písma, farbu podkladu bunky, jej orámovanie a formát čísiel.

Grafov je veľké množstvo

A väčšina druhov má nastavené parametre, takže výsledné možnosti vzhľadu je nekonečne veľa. Grafy si môžeme vyberať zo širokej škály:

• stĺpcový
• pruhový
• spojnicový
• koláčový
• prstencový
• bodový
• povrchový
• bublinový
• valcový
• kužeľový
• plošný
• pavučinový

Programovanie (deklarácia, premenné, funkcie)

• definujte pojem premenná 
• charakterizujte globálne a lokálne premenné 
• popíšte jednoduché a štruktúrované premenné
• definujte pojem procedúra, deklarácia procedúry, výhody nevýhody používania podprogramov 
• definujte pojem funkcia, deklarácia funkcie 
• vytvorte program podľa zadania

Premenné v programovaní slúžia na zapamätávanie si údajov. Premenná je pamäťové miesto, ktoré má svoje meno, napr. Cena, PriemZnam, StaciStovka. Hodnota premennej je obsah tohto pamäťového miesta. Premenná môže byť rôzneho typu (celé číslo, reálne číslo, znak, pravda/nepravda, reťazec...) 

Deklarácia premennej - na začiatku programu je potrebné oznámiť, že počas behu programu budeme potrebovať pamäťové miesto s názvom napr. Pocet, a budeme v ňom uchovávať napr. celočíselné údaje 

Pascal deklarácia vyzerá takto: 

 var Pocet: integer; 

Typ premennej - určuje, aké údaje môže dané pamäťové miesto obsahovať (Pascal, C++) 

◦ celé čísla – typ celočíselný (integer, int) 

◦ reálne čísla – typ reálny (real, float) 

◦ znak – typ znak (char, char) 

◦ textový reťazec – typ reťazec (string, string) 

◦ pravda/nepravda – typ logický (boolean, boolean) 

◦ iné (aj nami definované) 

Definícia procedúry

Pri písaní programu sa často stáva, že niektoré príkazy, lepšie povedané sústava príkazov sa opakuje. Aby sme sa tomu vyhli, sprehľadnili program a hlavne uľahčili si prácu môžeme takéto príkazy zlúčiť do jedného a dať mu nové meno. Programátor tým vlastne vytvorí nový príkaz. Toto nám poskutujú procedúry (funkcie). Procedúra je program v programe. Takže až na malé zmeny má tú istú štruktúru.

Štruktúra: PROCEDURE_meno procedúry(definícia vstupných premenných); CONST_definovanie konštánt procedúry; TYPE_definovanie nových typov premenných; VAR_definovanie lokálnych premenných pre procedúru;

BEGIN { begin - začiatok procedúry } príkaz; .. END. { end - koniec procedúry }

Definícia funkcie

Napísali sme si už jednoduchú procedúru, ale často sa stáva že potrebujeme prenášať údaje medzi procedúrou a programom. Inak povedané, aby mala naša procedúra aj nejaký výstup. Môžeme preto definovať funkciu, ktorá má skoro rovnakú štruktúru ako procedúra s rozdielom, že naviac definujeme aký výstup nám bude dávať a v tele funkcie sa názov funkcie správa ako premenná, takže môžeme do nej zapisovať výsledok. Štruktúra: FUNCTION_meno(definícia vstupných premenných):typ_výstupu; CONST_definovanie konštánt procedúry;

TYPE_definovanie nových typov premenných; VAR_definovanie lokálnych premenných pre procedúru; BEGIN { begin - začiatok funkcie } príkaz; .. meno:=výsledok; END. { end - koniec funkcie }

Rozdiel medzi lokálnymi a globálnymi premennými.

• Globálna premenná: Je definovaná v hlavnom tele programu a je viditeľná v celom programe aj v procedúrach a funkciách.

• Lokálna premenná: Jej definíciu píšem v záhlaví procedúry (funkcie) a je viditeľná len v tomto module. Ak má rovnaký názov ako globálna je viditeľná len lokálna.

Výhody a nevýhody lokálnych a globálnych premenných:

Autorský zákon

• vysvetlite pojem autorský zákon, autorské právo 
• charakterizujte jednotlivé typy softvéru z hľadiska právnej ochrany (adware, freeware, shareware, otvorený softvér) 
• definujte pojem licencia, jednotlivé typy licencií 
• zdôvodnite potrebu právnej ochrany softvéru a vysvetliť dôsledky pri používaní nelegálneho softvéru 
• popíšte právne aspekty nelegálneho používania programového vybavenia 
• uveďte výhody a nevýhody otvoreného softvéru

Autorský zákon, licencia

Autorský zákon určuje práva a povinnosti autora. Je právo autora rozhodovať o tom ako sa bude jeho dielo používať alebo šíriť.

Licenčná zmluva - Licenčnou zmluvou udeľuje autor nadobúdateľovi súhlas na použitie diela.
Licencia je označenie licenčnej zmluvy. V programe sa obvykle zobrazuje pri inštalácii. Nemusíme s ňou súhlasiť, ale potom nemôžeme používať program.  Ak s ňou súhlasíme, môžeme nainštalovať program a používať ho v súlade s touto licenciou. 

Delenie programov podľa druhu licencie:

• Komerčný softvér
• Sharware
• Freeware
• Voľný softvér (free software)
• Publik domain
• Demo verzia

Zdrojový kód - Zdrojový kód programu sú súbory s príkazmi programovacieho jazyka.  Pomocou kompilátora sa zo zdrojového kódu vytvorí program spustiteľný v operačnom systéme. Vlastník zdrojového kódu môže program ďalej upravovať.

Komerčný softvér - Licenciu je nutné zakúpiť(program je zakázané šíriť). Program je v spustiteľnej forme bez strojového kódu (program nemôžme upravovať). Držiteľ licencie dostane technickú podporu cez internet.

Multilicencia – je licencia pre viac počítačov (počet je určený počtom počítačov alebo miestnosťou, kde sa môžu používať)

Sharware - je softvér na bezplatné vyskúšanie alebo používanie na obmedzenú dobu. Po vypršaní tejto doby je používateľ povinný zaplatiť požadovanú cenu programu (registračný poplatok – zvyčajne nižší ako cena komerčného softvéru )alebo program odinštalovať. Program je možné voľne šíriť bez zdrojových kódov.

Freeware -je softvér, ktorý autor dáva k dispozícii na bezplatné používanie a šírenie. Nie sú zverejnené zdrojové kódy. Neposkytuje sa na softvér žiadna záruka.

Public domain – je možné bezplatne používať aj modifikovať.

Voľný softvér - bezplatne sa šíri spolu aj so zdrojovými kódmi (najpopulárnejší je operačný systém GNU/LINUX, ďalej voľné kancelárske balíky, internetové prehliadače, vedecké aplikácie).

Demo (demonštračná) verzia je ukážková verzia programu pod nejakou licenciou. Jej cieľom je ukázať možnosti programu. Oproti plnej verzii môže mať menej funkcií.

Všeobecná zverejňovacia licencia GNU (GNU General Public Licence), zaisťuje že softvér je slobodný pre všetkých jeho užívateľov:

• užívateľ môže program zadarmo používať a šíriť
• je zverejnený zdrojový kód, užívateľ ho môže upravovať
• musia byť zverejnené mená autorov častí programu
• na programy nie je žiadna záruka
• Zakazuje začleňovanie voľného softveru do komerčného softvéru

IP adresácia

• vysvetlite zloženie IP adresy, delenie IP adries, spôsob zápisu
• popíšte pojmy maska, brána 
• charakterizujte protokoly IP v4, IP v6 
• vysvetlite proces pojmy logické adresovanie, CIDR, VLSM 
• vysvetlite pojmy unicast, multicast, broadcast 
• pridelený adresný priestor rozdeľte medzi jednotlivé podsiete a IP pridané jednotlivým rozhraniam pridajte do tabuľky

Viac v článku >> IP adresovanie <<    a   >> Subnetovanie <<

IP adresa je logický číselný identifikátor fyzického sieťového rozhrania daného uzla v sieti, ktorý komunikuje s inými uzlami prostredníctvom protokolu IP (napríklad Internet).

IP adresa je (v protokole IP verzie 4) 32-bitové číslo. Je nepraktické a nepohodlné pracovať s takto zapísaným číslom, preto sa 32 bitov IP adresy delí na štyri 8-bitové čísla (číslo v rozsahu 0-255), ktoré sa zapisujú v desiatkovej sústave oddelené bodkou, napríklad 207.142.131.205.

IP adresa je buď priamo priradená nejakému sieťovému rozhraniu, alebo je prideľovaná dynamicky pomocou DHCP (Dynamic Host Control Protocol) servera.

Pre lepšiu prácu s internetovými adresami sa k IP adrese väčšinou viaže nejaké meno (hostname), napr. www.google.com. Prevod mien a IP adries je zabezpečovaný mechanizmom DNS (Domain Name System), t.j. celosvetovo organizovanou sadou serverov, ktoré udržujú záznamy o registrovaných doménach a im pridelených IP adresách. Ak teda v prehliadači zadáte adresu „www.wikipedia.org“, hľadá sa v zoznamoch týchto DNS-serverov príslušná IP adresa, na ktorú je potom presmerovaná vaša požiadavka.

Nie je pravda, ze každý počítač na svete má jedinečnú IP adresu. Je tomu tak len vtedy, ak má daný uzol priamy prístup na Internet. Ak sa teda jedná o sprostredkované spojenie, napr. proxy-bránou, počítače vnútri podsiete môžu mať adresy nezávisle na zvyšnom internete. Napriek tomu pred pár rokmi začali odborníci upozorňovať, že rapídne zvyšovanie pripojených počítačov do Internetu spôsobuje, že počet IP adries, ktoré možno zaznamenať 4 číslami 0-255 (takmer 4,3 miliardy!), nebude na jednoznačnú identifikáciu uzlov stačiť. Preto sa pracuje na projekte IPv6 (IP verzia 6), kde sa 128-bitové adresy zaznamenávajú ôsmimi hexadecimálnymi číslami (t.j. číslami v šestnástkovej sústave, napr. 2001:0db8:85a3:08d3:1319:8a2e:0370:7334). Zavedenie protokolu IPv6 umožní adresovať až 2128 (t.j. cca 3,4 x 1038) adries.


Maska podsiete je 32 bitové číslo, ktoré hovorí o tom, akým spôsobom je IPv4 adresa rozdelená na sieťovú a hostiteľskú časť. Podobne ako IPv4 adresu, i masku siete vyjadrujeme kvôli prehľadnosti v decimálnom bodkovom zápise.

Ako zistiť Masku podsiete na operačnom systéme Windows

1. Otvorte príkazový riadok (Command Prompt)
2. Do príkazového riadku napíšte ipconfig
3. Nájdite adaptér cez ktorý ste pripojený
4. V štvrtom riadku je napísané Maska podsiete (Subnet Mask) a za týmto údajom sa nachádza maska podsiete.

Gateway (brána) je v počítačových sieťach uzol, ktorý spája dve siete s odlišnými protokolmi. Brána musí vykonávať aj funkciu routera (smerovača), a preto ju radíme v postupnosti sieťových zariadení vyššie. Brána napríklad prijme z Internetu pomocou webovej stránky správu, ktorú odošle do mobilnej GSM siete v podobe SMS správy.

Pojem default gateway (implicitná brána) označuje router (smerovač), cez ktorý sa stanice dostanú do vonkajšej siete (tj obvykle do Internetu). Oba významy sú často nesprávne zamieňané.

Classless Inter - Domain Routing ( CIDR ) je aktuálne adresné schéma a mechanizmus prideľovania adries siete Internet . Pred zavedením CIDR boli adresy rozdelené do tried ( pozri IP adresa ) a koncovým sieťam pripojeným k Internetu sa v závislosti od ich veľkosti prideľovala adresa siete triedy A , B alebo C. To spôsobovalo dva problémy , ktorých závažnosť postupne narastala :

• Zlú efektivitu využitia adresného priestoru a v jej dôsledku rýchlo ubúdajúce zásobu voľných adries . Ako prvý začali dochádzať adresy triedy B , pretože sietí príliš veľkých pre triedu C ( 256 miestnych adries ) bolo veľa a adries triedy B len 16 tisíc ( 16384 ) .

• Veľké smerovacie tabuľky , pretože adresy sietí sa prideľovali náhodne . To znamenalo , že v chrbticových častiach Internete museli smerovača uchovávať vo svojich smerovacích tabuľkách po jednom zázname pre každú koncovú sieť . Hrozilo , že veľkosť smerovacích tabuliek presiahne dostupnú veľkosť ich operačnej pamäte .

Ako riešenie týchto problémov bol vyvinutý a v roku 1993 zavedený CIDR . Jeho definíciu nájdete v RFC 1517 , RFC 1518 , RFC 1519 a RFC 1520 .

VLSM (Variable-Length Subnet Mask)

Pri CIDR sa objavil problém s nedostatkom IP adries a ich neefektívnym delením do tried A,B,C. Siete sa prestávajú deliť na triedy a rozlišujú sa výhradne na základe sieťových masiek. Bajty v maske môžu nadobúdať aj iné hodnoty ako len 0 - 255. Sieťová maska musí mať vždy jeden súvislý rad jednotiek. Maska sa rozdelila na časť adresy podsiete a časť hosta.

Viac v článku >> Subnetovanie << a >>VLSM adresácia <<

Unicast | Multicast | Broadcast

UNICAST - karta posiela konkrétnej karte, napríklad 34:00:6e:b1:08:aa → e7:07:cc:6a:ba:30

MULTICAST - karta posiela skupine kariet, napríklad 34:00:6e:b1:08:aa → 01:00:5e:6a:ba:30

BROADCAST - karta posiela všetkým kartám, ktoré môžu správu prijať (sú v rovnakej sieti LAN), napríklad 34:00:6e:b1:08:aa → ff:ff:ff:ff:ff:ff