Slovenský realizmus

REALIZMUS (1880 - 1918) – smer založený na kritickom poznávaní skutočnosti, kt. vychádza z pravdivého zobrazenia ľudskej osobnosti s jej rozmanitými vzťahmi k realite. Neobracia sa do minulosti, zaujíma ho súčasnosť.

REALIZMUS DELÍME NA 2 OBDOBIA :

1. vlna(1880-1900) - opisný realizmus

2. vlna(1900-1918) - kritický realizmus

ZNAKY 1. VLNY REALIZMU:

-poézia: dominuje sylabotonický veršový systém
-forma: veľké lyrické cykly a lyrickoepické skladby
-próza-žáner: kresba, črta, poviedka, novela, román
-pohľad na skutočnosť je vonkajší
-propagácia slovenčiny
-téma: v popredí je národná otázka, zobrazené vzťahy medzi spoločenskými vrstvami (sedliaci, slov. inteligencia, zemania) a budúcnosť zemianstva

Patria sem:

• SVETOZÁR HURBAN VAJANSKÝ
• PAVOL ORSZAGH HVIEZDOSLAV
• TERÉZIA VANSOVÁ

ZNAKY 2. VLNY REALIZMU

-poézia: jazykovo-gramatická zložka básní sa zjednodušila
-témy básní: vnútorný citový život lyrického subjektu
-próza: záujem o vnútorný život človeka, úsilie analyzovať skutočnosť
-diela podávajú neprikrášlený obraz o živote, prevládajú poviedky
-autori prenikajú do psychiky jednotlivca
-téma: sociálna problematika, problémy a život dedinského človeka

Patria sem: 

• BOŽENA SLANČÍKOVÁ TIMRAVA
• JOZEF GREGOR TAJOVSKÝ
• ĽUDMILA PODJAVORINSKÁ

Hovorový štýl + žánre

• je subjektívny štýl používaný v súkromnom styku,
• využíva sa vo familiárnej, priateľskej komunikácii,
• typické sú spontánne nepripravené prejavy, jednoduchá stavba viet,
• kompozícia textu nie je prísne členená,
• využíva všetky slohové postupy: rozprávací, informačný, opisný, výkladový.

Hlavnou funkciou hovorového textu je komunikatívna (dorozumievacia) funkcia, ktorá je založená na pružnom sprostredkovaní informácií v danej situácii.

ÚTVARY:

• dialóg - v rôznych formách,
• monológ – (napr.: rozprávanie príbehu),
• súkromný list – písaná podoba

VLASTNOSTI:

• ústnosť – uvoľnená vetná skladba, vysoké tempo a intonácia, mimika, gestikulácia,
• súkromnosť – slangové slová, dialekt – ovplyvňuje prízvuk, nedôsledná artikulácia,
• situačnosť – viaže sa na konkrétnu situáciu, vysoký výskyt zámen, parazitické slová  ( napr.: oné, vlastne,...),
• stručnosť – univerbizácia (napr.: minerálna voda- minerálka), značky a skratky aj slangového rázu,
• expresívnosť – využívame štylisticky zafarbené slová, profesionalizmy, vulgarizmy.

Niektorí vedci uvádzajú aj tzv. spisovný variant hovorového štýlu, ktorý sa používa v kolegiálnom  alebo v pracovnom styku, pričom uprednostňuje hlavne štylisticky bezpríznakové (neutrálne) slová. Avšak mnohokrát sa v ňom vyskytujú aj štylisticky príznakové ( zafarbené) slová, a to profesionalizmy (napr.: uzávierka).

NIEKTORÉ ŽÁNRE HOVOROVÉHO ŠTÝLU: jednoduché rozprávanie, súkromný rozhovor, telefonický rozhovor, sms správy, maily, internetové chaty, súkromný list, prosba, poďakovanie, ponosa, klebeta, zvada.

Rozprávač, pásmo rozprávača a pásmo postáv

Horizontálne členenie textu:

1. pásmo rozprávača
2. pásmo postáv

1. Pásmo rozprávača - text rozpráva rozprávač, on je nositeľom rozprávania

Rozprávač

Rozprávač je osoba, ktorá „rozpráva“ príbeh. poznáme dvojaký spôsob rozprávania:

• ja-rozprávanie, Ich-forma, (priame rozprávanie) - autor sa stotožňuje s niektorou postavou, je prítomný v príbehu (1. osoba)

• je-rozprávanie,  Er-forma, (autorské rozprávanie, autorská reč), najčastejšia forma rozprávania, v 3. osobe, „priama reč autora“ v 3. osobe, autor ňou sám za seba alebo v stotožnení s rozprávačom, navonok akoby nezainteresovane, rozvíja príbeh, opisuje a komentuje konanie postáv, uvádza reč postáv, zobrazuje prostredie. V literárnom diele sa ňou označujú komentáre autora, dovysvetľúva príbeh (text), je založená na epickej objektívnosti. Autor sa na príbeh pozerá z nadhľadu.

1. formálne je koncipovaná v minulom čase,
2. využíva 3.slovesnu osobu,
3. má spisovnú podobu

Podľa vzťahu k postavám sa vydeľujú 4 základné typy rozprávačov:

1. Klasický = personálny
2. Autorský (vševediaci)
3. Priamy /individuálny/ rozprávač
4. Rozprávač „oka kamery“


1. Klasický = personálny (takmer vševediaci) – pohľad jedného páru očí

a) hlavná postava (personálny r.)
b) vedľajšia postava

• rozprávač rozpráva príbeh v tretej osobe, ale z pohľadu jednej z postáv – drží postavu za ruku, vidí jej očami 
• pozná túto postavu dokonale, možno dokonalejšie ako ona sama, ale nepozná dokonale ostatné postavy
• postava obyčajne pozerá cez kľúčovú dierku, náhodne sa dopočuje o dôležitých udalostiach a pod.

2. Autorský (vševediaci) 

• príbeh rozpráva v 3. osobe, sg., minulého času 
• má pozíciu nezainteresovaného pozorovateľa,
• pozná vnútorný svet postáv, vidí ich zvonka i zvnútra, vie o nich všetko, pozná ich najtajnejšie pohnútky a myšlienky
• má obsiahle vedomosti o deji, o jednotlivých postavách
• dostane sa kamkoľvek chce, vie o tajných prianiach všetkých postáv. Vie úplne všetko. Je len na ňom, koľko prezradí. 

3. Priamy /individuálny/ rozprávač

a) hlavná postava (priamy r.)
b) vedľajšia postava

• rozpráva svoj vlastný príbeh v 1. os. sg. prítomného alebo minulého času
• zvyčajne - hlavná postava, opisuje svoje vnútorné stavy a pocity, ostatné postavy charakterizuje navonok

4. Rozprávač „oka kamery“

• objektívny rozprávač
• stratí sa v akomsi druhu pohybujúcej sa zvukovej kamery. Kamera môže ísť kamkoľvek, ale zaznamenáva iba videné a počuté. Nemôže sa dostať k myšlienkam jednotlivých postáv. Často sa stretneme aj s pojmom dramatický uhol pohľadu. Najčistejšia forma tohto prístupu je dialóg. Ak autor pridá nejaké vety, vstupuje do deja svojím vlastným prístupom zjavným z výberu slov. 
• je zameraný len na vonkajšie znaky, črty a činy postáv
• nezobrazuje vnútro, psychiku svojich postáv, len sprostredkovane poukazuje naň cez konanie, reakcie a dialógy

Pásmo postáv = priama reč postáv

• úsek textu, ktorých nositeľom sú postavy, ich prehovory môžu byť vyslovené nahlas (dialóg, vonkajší monológ) alebo môžu byť myslené, nahlas nerealizované (vnútorný monológ)
• jeden z prostriedkov, ktorými autor dramatizuje, oživuje rozprávanie
• graficky sa označuje "" alebo ''

• a. monológ - prehovor jednej postavy
• b. dialóg - rozhovor 2 a viacerých postáv - tvoria ho repliky postáv (prehovory – jedna časť dialógu, vyjadruje sa priamou rečou), môže mať rôzne funkcie: rozvíjať príbeh, stupňovať konflikt alebo charakterizovať postavy

Smerovanie VLMS

(Smerovanie bez tried )

Variable-Length Subnet Masks (VLSM) – premenná dĺžka sieťovej masky, je to jedna z techník, ktoré šetria adresový priestor. Použitie VLMS musí podporovať protokol. Podporované protokoly:

• OSPF (Open Shortest Path First)
• Integrated IS-IS (Integrated Intermediate System to Intermediate System)
• EIGRP (Enhanced Interior Gateway Routing Protocol )
• RIP v2
• statické smerovanie

VLMS umožní organizáciám využiť viac než jednu sieťovú masku v rovnakom adresovom priestore, čím sa dosiahne maximálna adresová efektivita, možnosť využívať aj „nultú“ (hlavnú) a „poslednú“ (broadcastovú) podsieť. Použitie VLMS je vhodné pri vytváraní adresovej schémy, kde nechceme plytvať adresovým priestorom. Najskôr sa sieť rozdelí pre najväčšie siete a tie sa postupne delia.

Čiže: 

ID siete:          10101100.00010000.00000000.00000000 => 172.16.0.0

Maska siete:   11111111.11111111.00000000.00000000 => 255.255.0.0

Maska:        11111111.11111111.11110000.00000000 => 255.255.240.0

ID podsiete: 10101100.00010000.00100000.00000000 => 172.16.32.0

ID siete: 

Maska:        11111111.11111111.11111111.11000000 => 255.255.255.192

VLSM:        10101100.00010000.00100000.00000000 => 172.16.32.0

Konfigurovanie VLMS

Vybratá VLMS sieť musí byť správne vypočítaná a nakonfigurovaná.

Príklad :

Budeme počítať pre sieť:

192.168.10.0 

Začína sa od najväčšej siete, teda „Perth“, na adresovanie 60 PC je potrebných 6 bitov:
26 = 64 – 2 = 62 => preto sieťová maska 192.168.10.0/26

Routre Sydney a Singapore majú po 12 hostov, na adresovanie tohto priestoru je potrebných:
24 = 16 – 2 = 14.

Pridelené adresy budú:

192.168.10.96/28 pre Sydney
192.168.10.112/28 pre Singapore

Router Kuala Lumpur vyžaduje 28 hostov, na adresovanie tohto priestoru je potrebných 25 = 32 – 2
= 30, adresa bude 192.168.10.64/27

Na prepojenie bod – bod sú potrebné len 2 adresy, (22 = 4 – 2 = 2)

Perth na Kuala Lumpur 192.168.10.128/30
Sydney na Kuala Lumpur 192.168.10.132/30
Singapore to Kuala Lumpur 192.168.10.136/30

Pri problémoch so smerovacím protokolom:

• Vypnúť autosumarizáciu, resp.
• Manuálne nastaviť sumarizačnú adresu

Logické funkcie a obvody

• definujte pojem logická funkcia 
• definujte pojem kombinačné a sekvenčné logické obvody
• vysvetlite základy Boolovej algebry, vlastnosti, zjednodušenie logických obvodov 
• popíšte princíp činnosti kombinačných logických obvodov AND, NAND,OR, NOR, NOT 
• vysvetlite pojem verifikácia logických funkcií 
• popíšte princíp činnosti a použitie kombinačných logických obvodov multiplexor, demultiplexor, komparátor, sčítačka, kóder 
• popíšte princíp činnosti a použitie sekvenčných logických obvodov RS, ,JK, D a T 
• uveďte príklady použitia číslicovej techniky v praxi 

Logická funkcia je funkcia, ktorej hodnotami sú výroky alebo pravdivostné hodnoty 'pravda' a 'nepravda'.

Logické funkcie

LOGICKÝ SÚČIN - (funkcia AND) je logické rozhodovanie, kde je výsledok logická 1 len vtedy ak každá premenná má hodnotu logickej jedna. Je definovaná vzorcom:

                                    A*B=Y

Každý údaj je v dvojkovej sústave, a to je teda buď 1 alebo 0. Keď bude mať premenná A hodnotu 1 a premenná B 0, tak vidíme ,že výsledok Y= 1 nikdy nevyjde, lebo 1 krát nula je stále nula (aj keď je to vo dvojkovej sústave).

    Obr. 1 – Obvod AND

A	B	Y
0	0	0
1	0	0
0	1	0
1	1	1

Tabuľka  nám ukazuje všetky možné kombinácie a výsledky logického rozhodovania funkcie AND pre dve premenné.

LOGICKÝ SÚČET- (funkcia OR)-  rovná sa logickej 1 ak aspoň má jedna z premenných hodnotu logickej 1. Vyjadruje ju vzorec :

                                   A+B=Y

   Obr. 2 – Obvod OR

A	B	Y
0	0	0
1	0	1
0	1	1
1	1	1

Možné prípady znázorňuje tabuľka č.2

NEGÁCIA - (funkcia INVERT, alebo NOT)  táto funkcia je funkciou o jednej premennej. Ak je hodnota nezávislej premennej logická 1 tak je výsledok logickej operácie logická 0 a naopak. Dochádza teda k inverzii hodnôt (negácii), ktorá sa značí vodorovnou čiarou nad negovanou veličinou, teda ak je veličina  X = 1 , tak veličina X^––  = 0. keby sme zostavili tabuľku, tak by vyzerala takto:

A	Y
0	1
1	0

 Obr.3 - Obvod NOT

Zložitejšie logické funkcie môžeme potom vytvoriť napríklad tak, že skombinujeme tieto jednoduchšie, napr. negovaný logický súčet (NOR), negovaný logický súčin (NAND).

Logické funkcie majú veľké využitie v počítačovej a výpočtovej technike kde spájaním logických obvodov dokopy vytvoríme rôzne sústavy logických obvodov, a teda ich naprogramujeme aby vykonávali nami určený cyklus (resp. boli v nami určených stavoch).

Prvé počítače využívali úplne najjednoduchšie typy obvodov (OR, AND, NOR...atď.), ktoré sa postupne vylepšovali, obvody sa spájali do sústav, čím sa potom napríklad vytvorili preklápacie obvody ,napríklad preklápací obvod RS, zložený z hradiel NOR, alebo preklápací obvod RST zložený z hradiel NOR a AND.

                            

Obr. 4 – Obvod RS                                 Obr. 5 – Obvod RST

Najnovšie počítače majú vo svojich súčiastkach zakomponované obrovské množstvo obvodov (často oveľa zložitejších ako spomínané), s funkciou podľa toho aká súčiastka sa z nich skladá (teda vlastne podľa usporiadania a stavby obvodov). 

Boolova algebra

Boolova algebra je algebraická štruktúra, ktorá modeluje vlastnosti množinových a logických operácií. Je nazvaná podľa írského matematika George Boolea.

Boolova algebra je abstraktný formálny systém obsahujúci množinu prvkov (a, b, c, ...), nad ktorou sú definované dve binárne operácie symbolizované pomocou znakov \lor a \land. 

Zákony boolovej algebry :

1. Komutatívny zákon
2. Asociatívny zákon
3. Distributívny zákon
4. Idempotentný
5. Zákon doplnku
6. Zákon neutrálnosti hodnoty
7. Zákon neutrálnosti hodnoty
8. Zákon agresivity hodnoty
9. Zákon agresivity hodnoty

10. Zákon dvojitej negácie
11. Zákon absorpcie
12. Zákon absorpcie negácie
13. De Morganove zákony

Najvýznamnejšími príkladmi Boolových algebier sú algebry výrokov a množinové algebry.

U algebier výrokov v dvojhodnotovej logike je A= (nepravda, pravda), 0 = nepravda, 1 = pravda, a operácie zodpovedajú disjunkcii, konjunkcii a negácii.

Logické obvody

Logický obvod - je to objekt na spracovanie informácií. Na vstupe je informácia zakódovaná do vstupného jazyka a na výstupe je spracovaná informácia zapísaná vo výstupnom jazyku

Bloková schéma modulu Z:                                             

• Vstup modulu tvoria: údaje na spracovanie, príkazy určujúce akým spôsobom sa budú údaje spracovávať, povely na začatie činnosti                                             
• Výstupy: spracované údaje , indikácie stavu, príkazy

Typy modulov: 

• prepínače
• pamäťové obvody
• aritmeticko-logické obvody
• riadiace moduly- procesory
• vstupno- výstupné moduly

Prepínacie moduly: 

• multiplexor MX
• demultiplexor DX
• dekoder DC
• selektor SL 

Multiplexor

Multiplexor MX- je kombinačný prepínací modul, ktorý má 2ⁿ údajových vstupov a 1 výstup. Na výstup sa má premiestniť údaj, z toho výstupu, ktorý je adresovaný adresou A,B Prenos sa uskutoční iba ak povelový vstup sa rovná 0

Použitie multiplexora:

1. prepínanie údajov- priamo, multiplexorový strom(je názov štruktúry na rozširovanie počtu prepínaných údajových vstupov), viac násobný mutiplexor- výhybka
2. prevod paralelných údajov na sériové
3. realizácia logickej funkcie

Demultiplexor

Demultiplexor DX- je kombinačný prepínací modul, ktorý umožňuje prepojenie jediného údajového vstupu na jeden z 2ⁿ výstupov(n- počet adresných vstupov). Adresu výstupu určuje kombinácia A,B Dekoder DC- je kombinačný prepínací modul, ktorý z 2ⁿ možných výstupov aktivuje len ten, ktorý je určený adresou A,B. Je to prevodník z dvojkového kódu do kódu „1 z n“ Dekoder/demultiplexor- dekoder s povelovými vstupmi možno využiť ako demultiplexor Keď pracuje obvod ako: Dekoder- výstup je aktívny len ten, ktorý je určený adresou A,B,C Demultiplexor- jeden zo vstupov Eo, E, E2 bude ako vstup(napr. Eo) a na E a E2 privedieme nuly. Adresa sa privádza na vstupy  A,B,C

Použitie dekodera/demultiplexora:

1. dekódovanie stavu iných modulov
2. prepínannie výstupov                                                        
3. realizácia logickej funkcie 

Kódy, kódovanie:

Kódovanie- je vyjadrenie správy pomocou signálu. V dvojhodnotových obvodoch je to vyjadrenie správy pomocou vysokej a nízkej úrovne napätia(0,1)

Možnosti kódovania:

1. číselnú informáciu x zobrazíme ako celok v dvojkovej sústave, použijeme dojkový kód
2. ponecháme číslo x v desiatkovej sústave a každú desiatkovú číslicu zobrazíme samostatne skupinou 4 bitov

Kóder

Koder CD je kombinačný logický obvod, ktorý generuje výstupný kód a adresu zodpovedajúcu vybranému aktívnemu vstupu. Predpokladá, že aktívny je len jeden z 2ⁿ vstupov. Je to prevodník z kódu „1z n“ do binárneho kódu(počet adresných vstupov)

1. Prioritný koder: je kombinačný logický obvod, ktorý udáva adresu aktívneho vstupu s najvyššou prioritou spomedzi viacerých aktívnych vstupov. Najvyššia priorita je vstup s najvyššou váhou
2. Prevodníky kódov: častokrát potrebujeme v jednej časti zariadenia pracovať s jedným kódom a ďalšej s iným kódom. Je potrebné previesť údaje z jedného kódu do druhého. Obvody, ktoré vykonávajú túto činnosť sa nazývajú prevodníky kódov

Spoľahlivosť a kontrola údajov : Na kontrolu je potrebná nadbytočná info(redundancia)

Spôsoby kontrolovania:

pridaním ďalšieho bitu- paritného: paritný bit nám vyrobí generátor parity(GP). GP je kombinačný log. obvod, ktorý vytvára k údajovým bitom paritný bit tak aby celkový počet jednotiek v slove bol:

1. párne číslo(párna parita)                                                            
2. nepárne číslo(nepárna parita)                                                                             

použitím vhodného kódu : Hamingov samoopravný kód- tento 7 bitový kód sa vytvára tak, že ku každej číslici vajadrenej kódom 8421 pripoja ďalšie 3 paritné bity.

Pri kontrole umožňuje 1 chybu zistiť, lokalizovať a opraviť, 2 chyby zistiť ale bez opravy Kontrolný obvod pozostáva: z vysielača a prijímača

Komparátor

Poznáme 2 typy komparátorov:

1. komparátor zhodnosti- rozhoduje o rovnosti čísel A a B
2. komparátor relatívnej veľkosti- rozhoduje či sú čísla zhodné alebo či je A>B alebo A

Sčítačka

Základnou funkciou aritmeticko- logického modulu je vykonávanie aritmetických operácií(sčítanie a odčítanie).Obvody pre dvojkové sčítanie sa volajú sčítačky.

Rozoznávame sčítačky:

1. Neúplná sčítačka(polosčítačka) jednobitových údajov- realizuje neúplné sčítanie operandov Ai, Bi v 1 bite, ale nerešpektuje možnosť prenosu z nižšieho rádu
2. Úplná sčítačka jednobitových údajov- realizuje dvojkové sčítanie operandov Ai, Bi a rešpektuje možnosť prenosu z nižšieho rádu

Elektrotechnika

• definujte zabezpečenie napájania elektrickou energiou, vlastnosti, výhody 
• definujte nasledujúce pojmy : menovité napätie, fázové napätie, združené napätie, prepätie, malé napätie, nízke napätie a vysoké napätie v elektrickej sieti 
• uveďte elektrotechnické normy pre bezpečnosť pri práci elektrickou energiou 
• popíšte prepäťové ochrany, ochrany pred rušením, EMC používané vo výpočtovej technike 
• popíšte UPS – ich vlastnosti, rozdelenie a princíp činnosti 

STN 33-2000-4-41 >>PDF<< Ochrana pred úrazom elektrickým prúdom

Napätia a prúdy

Hodnoty bezpečného napätia a prúdov :

Menovité napätie, fázové napätie, združené napätie, prepätie

• Fázové napätie (Uf) – napätie medzi krajným (fázovým) a neutrálnym vodičom.

• Združené napätie (U) – napätie medzi dvomi krajnými (fázovými) vodičmi. 

• Menovité (nominálne) napätie (Un) – napätie uvedené na štítku elektrického zariadenia alebo inštalácie. 

Malé napätie, nízke napätie a vysoké napätie v elektrickej sieti 

• Vysoké napätie- VN trojfázové s napätím 22kV, niekedy 6,3kV. Privádza prúd z verejných sietí do transformačných staníc. Stavajú ho vždy príslušné energetické závody.

• Nízke napätie- NN trojfázov s napätím 400/230V. Získava sa transformáciou VN. Rozvádza el. energiu v rámci staveniska k spotrebičom

• Malé napätie- MN Získava sa transformáciou 230V na jednofázové napätie 12V; 24V a transformáciou 400V/230V na trojfázové napätie 3x 42/24V. Použitie na osvetľovanie a pohon drobných spotrebičov v nebezpečných prostrediach a stiesnených priestoroch (mokré a uzavreté kovové nádrže)

NORMY

V odbornej praxi je potrebné dodržať odbornú elektrotechnickú terminológiu,definície a ustanovenia, ktoré sú uvedené v STN 33 2000 spolu s STN IEC 61 140.

Definujú:

• Elektrické zariadenia
• Elektrické inštalácie budov
• Elektrické inštalácie nízkeho napätia

Prepätie a prepäťová ochrana 

Podľa normy (STN EN 61643-11, 2005, STN EN 62305-1, 2007) je prepätie definované ako napätie vyššie ako najvyššie prevádzkové napätie, ktoré vzniká z rôznych príčin (atmosférické deje, spínacie deje). Podľa príčiny (výboj), ktorá ich spôsobuje, ich rozdeľujeme do dvoch základných skupín:

• vonkajšie - spôsobené vonkajšími vplyvmi mimo nízko-napäťový rozvod budovy
• vnútorné - vznikajú v rozvode budovy vplyvom rôznych porúch a spínaní 

Ochrana pred prepätím

Za účelom ochrany priestoru pred účinkami blesku a ním vyvolaných prúdov a prepätí treba chránený priestor rozdeliť do niekoľkých zón. Z hľadiska účinku elektromagnetického poľa, ktoré generuje bleskový prúd, sú odlišné podmienky zaťaženia zariadení nachádzajúcich sa v týchto zónach. Na hraniciach zón sú
podmienky zaťaženia výrazne rozdielne.

Uzemnenie

Uzemnenie alebo zemnenie je vodivé spojenie živých alebo neživých častí elektrického zariadenia so zemou, teda s miestami vzdialenými od zemniča pretekaného prúdom tak, že medzi týmito miestami nenameriame žiadne napätie. Uzemnenie funguje ako referenčný potenciál v obvode.

Uzemnenie vs. záporný pól uzemnenia
V mnohých elektronických zariadeniach býva spojená zem so záporným pólom napájania, tieto pojmy sa často zamieňajú.

Zem vs. kostra
Tiež sa zamieňa pojem zem s pojmom kostra, pretože vtedy sa obvykle pripája vodivá kostra (obal, krabica, puzdro) elektrického zariadenia so zemným potenciálom.

Referenčná zem vs. ochranný vodič
Niekedy sa zamieňa referenčná zem za ochranný vodič v trojvodičovej sústave (označovaný PE ang. protective earth), prípadne za jeden z pracovných vodičov, ktorý býva vodivo spojený so zemničom (označovaný N ang. neutral).

Prúdové chrániče

Prúdový chránič je mechanický spínací prístroj určený na zapínanie, vedenie a vypínanie prúdu pri normálnych pracovných podmienkach a na rozpojenie kontaktov, ak rozdielový prúd dosiahne stanovenú hodnotu pri špecifikovaných podmienkach.

Napäťový chránič je rovnako ako prúdový chránič spínací prístroj určený na zapínanie, vedenie a vypínanie prúdu pri normálnych pracovných podmienkach a na rozpojenie kontaktov, ak napätie na chránenej časti prekročí stanovenú hodnotu pri špecifikovaných podmienkach.

Pozn.: napäťové chrániče sú popisované len v normách ČSN a STN.

Prúdové chrániče sa môžu použiť na ochranu pred požiarom spôsobeným pretrvávajúcim zemným poruchovým prúdom, ktorý nespôsobí vypnutie nadprúdovej ochrany.

Prúdové chrániče, ktorých menovitý rozdielový prúd neprevyšuje 30 mA sa používajú ako doplnková ochrana pri ochrane samočinným odpojením napájania.

 UPS

UPS (anglicky Uninterruptible Power Supply Source – „neprerušiteľný zdroj energie“) je zariadenie alebo systém, ktorý zabezpečuje plynulú dodávku elektriny pre zariadenia, ktoré nesmú byť neočakávane vypnuté. V praxi sa pre pomenovanie používajú aj výrazy náhradný zdroj, zálohovací zdroj, neprerušiteľný zdroj, ale hlavne slovenský preklad samotného výrazu "UPS" - zdroj nepretržitého napájania.

Princíp činnosti

UPS je obvykle zapojený medzi primárny zdroj napätia (elektrického prúdu) a zálohovaný vstup napájania chráneného zariadenia. Medzi najčastejšie chránené systémy patria obyčajne telekomunikačné zariadenia, počitačové systémy, systémy zabezpečujúce chod letísk, nemocničné prístroje a ďalšie.

UPS funguje na princípe akumulátora. Pokiaľ nie je dodávka elektrického prúdu z primárneho zdroje prerušená, je UPS udržiavaný v nabitom stave. Zároveň slúži ako ochrana proti podpätiu alebo prepätiu v sieti. V okamihu prerušenia dodávky elektriny zabezpečuje napájanie zariadenia až do svojho vybitia alebo obnovenia dodávky. Obdobie, počas ktorého UPS udrží zariadenie v behu, je dané kapacitou akumulátorov a ďalšími parametrami, pohybuje se od niekoľko minút po niekoľko hodín.

S istým zjednodušením je možné povedať, že na trhu sú dostupné 3 hlavné modely fungovania UPS, ktoré si jednotliví výrobcovia prispôsobujú a produkujú výrobky s podobným vyhotovením a dizajnom.

Hlavné delenie UPS podľa prístupu

• vyhotovenie "Off-Line"
• vyhotovenie "Line-Interactive"
• vyhotovenie "On-Line"

Tvorba prezentácií

• popíšte prostredie programu na tvorbu prezentácií 
• popíšte jeho možnosti a spôsob tvorby prezentácie 
• vytvorte jednoduchú prezentáciu , využite zvuk, tabuľku, graf, časovanie snímkov a ďalšie efekty 
• vytvorte hypertextové prepojenie medzi jednotlivými snímkami 

Funkcie MS Power Point

• Vytvoriť novú prezentáciu
• Otvoriť jestvujúcu prezentáciu
• Uložiť práve spracovávanú prezentáciu
• Uložiť jestvujúcu prezentáciu, ako inú pod iným názvom, alebo na inom nosiči
• Vytlačiť prezentáciu, alebo jej časť
• Odoslať spracovávanú prezentáciu e-mailom
• Publikovať prezentáciu
• Uzavrieť prezentáciu

Program MS PowerPoint má obrovské množstvo editačných funkcií, ktoré máme k dispozícii okamžite po nainštalovaní programu. Takýmito editačnými funkciami môžeme nastaviť:

• Typ a veľkosť písma
• Forma zvýraznenia písma
• Farba písma a podfarbenie textu
• Zarovnanie textu v rámci snímky vľavo, na stred, vpravo do bloku (do obidvoch strán)
• Animovanie snímky

Spôsob práce s editorom je veľmi podobný spôsobu práce s editorom MS Word. Jediný, avšak zásadný rozdiel je v tom, že v prezentácii vždy editujeme obsah snímky. Aj nastavenia pre každý snímok môžeme osobitne meniť. MS PowerPoint nám umožňuje v každej prezentácii zhotoviť toľko snímok, koľko potrebujeme.

Program MS PowerPoint nám umožňuje do prezentácie vložiť:

• Tabuľku
• Ilustrácie, obrázok, klipart, rôzne tvary na vkladanie schém
• Graf z údajov tabuľky
• Prepojenie na iné dokumenty, alebo tabuľky
• Text, textové pole, hlavičku a pätu, ako v klasickom dokumente
• Multimédia ako je film a zvuk

V návrhu prezentácie si môžeme nastaviť:

• Rozloženie strany
• Motívy
• Pozadia

V prezentácii je najsilnejšou možnosť vložiť animácie, pomocou ktorých sa nám prezentácia stane dynamická. To znamená, že budeme mať v rámci prezentácie zabezpečený pohyb jej jednotlivých prvkov. Okrem toho si môžeme nastaviť automatické nastavenie časovania výmeny snímok v rámci prezentácie.
V prezentácii si môžeme ďalej nastaviť spustenie prezentácie, jej nastavenie ako aj nastavenie techniky, konkrétne monitorov a dáta projektorov.

Tak ako v každom programe kancelárskeho balíka MS Office, aj v PowerPointe môžeme vykonať korektúru a do prezentácie môžeme vložiť potrebné komentáre.
Samozrejmosťou je aj zobrazenie prezentácie, skrytie, alebo zobrazenie mriežky, použitie lupy, zmena farby snímok, ako aj práca v okne, poprípade práca s makrami.

Ako vidieť z tohto stručného výpisu funkcií ide o veľmi silný nástroj na tvorbu prezentácií. Prezentácie sú v súčasnosti veľmi populárne a svoje uplatnenie nachádzajú najmä vo vzdelávacom procese, v reklame a propagácii, v obchode, ako aj iných oblastiach. Program MS

Animácia znamená:

• pridanie vizuálnych efektov (začiatok, zvýraznenie, koniec)
• pridanie zvukových efektov (začiatok, zvýraznenie, koniec)
• pridanie trasy pohybu objektov po snímke
• načasovanie jednotlivých objektov (začiatok, trvanie objektu, koniec)

Vlastné animácie nájdeme cez hlavné menu Prezentácia -> Vlastné animácie

Na pravej strane pracovnej plochy sa nám otvorí okno s vlastnými animáciami

V prezentácií si označíme kliknutím objekt (text, obrázok, nadpis, …), na ktorom chcemenastaviť animáciu. Potom sa nám automaticky aktivuje tlačidlo .

Po kliknutí na tlačidlo Pridať efekt sa nám rozbalí ponuka efektov:

Túto ponuku môžeme ďalej rozkliknúť:

Tu si môžeme zvoliť efekt podľa našich predstáv.

Pridáne animácie na jednotlivých objektoch sú označené šedým štvorčekom. Čísla v štvorčeku označujú poradie vykonávania animácií.

Objekty, ktoré nemajú priradenú animáciu, sa zobrazia okamžite po spustení snímky.

Na každej animácií si môžeme nastaviť efekty:

• spustenie efektu
• rýchlosť
• smer
• zmeniť poradie efektov

Prechod medzi snímkami, efekty

Už vieme pridávať nové snímky, vložiť do nich text, obrázok a nastaviť si jednotnú predlohu snímok.

Skúsme teraz použiť prezentáciu, ktorú ste vytvorili na základe vami nastavenej predlohy a skúsime do nej vložiť niektoré prechody, schémy animácií a efekty.

Efekty

Pre nastavenie vlastného pozadia môžeme použiť cez hlavnú ponuku Formát -> Pozadienastavenie vlastného pozadia. Po rozkliknutí šípky pod výplňou pozadia sa nám rozbaliaďalšie farby a efekty výplne, kde si nastavíme pozadie podľa našich predstáv.

Samozrejme nastavenie snímok môžeme urobiť cez Formát -> Návrh snímky, kde nájdeme nám už známe ( z predchádzajúceho článku) šablóny návrhov a farebné schémy.

Schémy animácií

Pre nastavenie zobrazovania objektov na snímke nám slúžia schémy animácií. K nim sa dostaneme cez hlavné menu Prezentácia -> Schémy animácií alebo cez Formát -> Návrh snímky a po otvorení okna v pravej časti pracovnej plochy klikneme na Schémy animácií.

V pravej časti sa ním otvoria schémy animácií, ktoré nám ponúka program MS PowerPoint. Po kliknutú na ktorúkoľvek schému animácie sa nám zobrazí ukážka. Takto sa môžeme preklikávať medzi jednotlivými schémami a vybrať si podľa našich predstáv.

Ak chceme niektorú schému animácie použiť na všetkych snímkach, dole, pod oknom, kde vyberáme animácie, klineme na tlačidlo Použiť na všetky snímky.

Prechod snímky

Pre nastavenie prepínania (preklikávania) sa medzi jednotlivými snímkami môžeme jednotlivé prechody snímok. Je to možné cez hlavné menu Prezentácia -> Prechod snímky.

V pravej časti pracovnej plochy sa nám otvorí okno s prechodmi snímok. Klikaním na jednotlivé prechody sa nám automaticky zobrazuje ukážka daného prechodu.

Pod ponukou prechodu snímok sa nachádza ešte úprava prechodu. Tu si môžeme nastaviťrýchlosť, zvuk, prechod na ďalšiu snímku – kliknutím myšou alebo automaticky po niekoľkých sekundách (minútach).

Na konci sa nachádzajú tlačidlá Použiť na všetky snímky, kde daný prechod bude použitý na všetkých snímkach, ďalej tlačidlo Použiť a Prezentácie (spustenie prezentácie).

Zásady pri tvorbe prezentácií, pravidlá prezentovania

Zásady pri tvorbe prezentácií

• prvá strana obsahuje názov prezentácie, meno prezentujúceho, názov organizácie
• posledná strana obsahuje poďakovanie za pozornosť a kontakt na autora
• nezabudnúť na použitú literatúru – väčšinou sa uvádza na predposlednom snímku

• ciel – definovať cieľ, ktorý má naša prezentácia splniť
• najviac 12 (maximálne 15) riadkov
• rozsah prezentácie 10 – 15 snímok
• text prezentácie je obyčajne vo forme odrážok (nie vo forme viet)
• nesnažíme sa použiť počas jednej prezentácie viac ako 3 fonty písma
• dávame dôraz na farebný kontrast písma, podkladu a obrázkov
• dodržiavať jednotný dizajn pre prezentáciu ( nemeniť farby pozadia a písma)
• pri vkladaní prechodov a efektov nesnažme sa prezentáciu prehltiť, pretože to ruší
  celkový priebeh prezentácie
• nepreháňame ani zvukové efekty, ktoré často rušia hlasový prejav toho kto prezentáciu vedie
• vkladáme video len krátke
• obrázky a grafy vkladáme s krátkym popisom a musia korešpondovať s témou

Pravidlá prezentovania:

• ten kto prezentáciu vedie je podrobne informovaný o obsahu a čarom svojej osobnosti dodáva prezentácii osobitný náboj atmosféry
• počas prezentácie určuje tempo prezentácie, sleduje reakcie divákov
• samotný obsah prezentácie prednášajúci nečíta – to diváci aj tak vidia, ale obsah jednotlivých
  snímok tvorí kostru jeho sprievodného slova
• prednášajúci dodržiava zásady rétoriky, hovorí zreteľne a dostatočne hlasno, snaží sa meniť tempo a dynamiku reči,
  nehovorí unudeným, monotónnym hlasom “uspávača hadov “, ktorý uspí každé publikum,
• nepoužívame parazitné slová (vlastne, že, no, eeee, …)
• ak to obsah témy dovolí, je vhodný aj vtip na odľahčenie atmosféry a nadviazanie lepšieho
  kontaktu s publikom

*** Pravidlo 10/20/30: 10 snímok, 20 minút a písmo veľké aspoň 30 bodov ***

MS PowerPoint – prezentácie

Program MS PowerPoint je určený na prezentácie. To znamená, že keď vyrobíte nový produkt, tak ho treba aj nejakou formou prezentovať svetu. MS PowerPoint je nástroj práve na to. Poďme si ho stručne predstaviť a vytvoriť aj jednoduchú prezentáciu.

Nastavenie farebnosti prezentácie

Prvým krokom je vybratie farebnosti pozadia a písma. Je lepšie voliť kontrastné farby, aby si písmo dobre čítalo na pozatí snímkov.

Po vybratí ponuky View – Slide Master sa nám otvorí ponuka, kde si farebnosť celej našej budúcej prezentácie jednoducho nastavíme. Svojím spôsobom vytvárame predlohu pre prezentáciu.

Ďalej sa postavíme na koreňové rozloženie snímok, ktoré vidíme v ľavej ponuke úplne horea vyberieme farbu pozadia našej prezentácie.

Potom si nastavíme farbu písma (popredia). Najprv nastavíme nadpisy a potom text, ktorý nesie hlavný obsah. Pre nastavenie štýlu nadpisov sa do koreňového rozloženia postavíme na príslušný objekt kliknutím myšou a vyberieme nastavenia, ktoré požadujeme.

Pre telo hlavného obsahu nastavíme farebnosť obdobným spôsobom.

Nastavenie farebnosti pre celú prezentáciu je hotové, môžeme ju ísť vytvoriť. Ponuku tvorby predlohy prezentácie zatvoríme.

Tvorba prezentácie

Prvná snímka, ktorá nám je poskytnutá, je nadpis a podnadpis, ktoré stručne popisujú, o čom prezentácia bude.

Pridáme novú snímku.

Do vytvorenej snímky pridáme obsah, v tomto prípade obrázok.

Obdobným spôsobom pridáme snímky, ktoré môžu obsahovať video, zvuk, text. Záleží od okolností, pre ktoré prezentáciu vytvárame. Na záver pridáme snímku so zdrojmi, odkiaľ sme obsah prezentácie čerpali. Je to kvôli tomu, že druhá strana, od ktorej bol obsah požičaný, to môže vnímať ako krádež a prípadne nás zažalovať. Musíme preto dodržiavať autorský zákon a nekopírovať nič svojvoľne.

Posledná snímka je “poďakovanie”.

Kompletná ukážková prezentácia je k dispozícii na stiahnutie ako PPTX (PowerPoint 2007) aj ako PPT (PowerPoint 2003).

Úloha: Navrhnite vlastnú prezentáciu na ľubovoľnú tému, ktorá bude mať 5 snímok (slidov) a prvá snímka bude obsahovať nadpis a na nasledujúcich bude text a aspoň jeden obrázok.

Tvorba prezentácie, vkladanie snímok a návrhy

Pri samotnej tvorbe konkrétnej prezentácie je potrebné najskôr si stanoviť cieľ a obsah prezentácie. Je potrebné dopredu si pripraviť osnovu prezentácie a jej názov.

Pre začiatok tvorby prezentácie si cez hlavnú ponuku Súbor nastavíme stranu (Nastavenie strany), kde máme možnosť nastavenia veľkosti a orientácie snímok, číslovanie snímok, nastavenie orientácie podkladov a prehľadu.

Keď máme nastavenú stranu, tak začneme prvou snímkou.

Prvá snímka má obsahovať názov našej prezentácie, naše meno (meno autora) a aj názov organizácie, pod ktorú spadá daný prezentujúci (názov firmy, pracoviska, školy, inštitúcie).

Štandardné rozloženie prvej snímky býva nastavené na vloženie nadpisu a podnadpisu.

Kliknutím do rámčeka sa nám aktivuje písanie, kde uvedieme názov prezentácie ako nadpis, a naše meno ako podnadpis. Samozrejme ak naša prezentácia obsahuje okrem nadpisu aj podnadpis, tak meno autora prezentácie môžeme vložiť dodatočne na iné miesto.

Ak by sme chceli zmeniť rozloženie snímky, tak cez hlavnú ponuku Formát-> Rozloženie snímky. V pravej časti pracovnej plochy sa nám otvorí okno s rôznymi rozloženiami snímok a my si vyberieme podľa toho, aké potrebujeme.

Skôr ako začneme vytvárať samotný obsah prezentácie, mali by sme ešte nastaviť návrh snímky.

Návrh snímky obsahuje výber farebného a grafického pozadia snímky a možnosť výberu z ponuky pripravených návrhov snímok.

Nastavenie návrhu snímok zrealizujeme cez hlavnú ponuku Formát -> Návrh snímky. V pravej časti pracovnej plochy sa nám otvorí okno, kde máme na výber už vopred nastavené návrhy snímok. Môžeme si niektorý vybrať.

Keď si zvolíme niektorý návrh snímky, môžeme si ho ešte farebne upraviť. To znamená, že každému návrhu snímky odpovedá 3 až 9 farebných schém. Každá farebná schéma určuje základnú farbu pozadia daného návrhu snímky, ale aj farby a výplne jednotlivých objektov.

Farebné schémy môžeme nastaviť, keď sa nám cez hlavné menu Formát-> Návrhy snímokotvorí na pracovnej ploche v pravej časti ponuka návrhov snímok, tak vyberieme horeFarebné schémy.

Každú farebnú schému si môžeme upraviť podľa vlastných predstáv.

Program MS PowerPoint nám taktiež umožňuje nastaviť si vlastné pozadie snímky cez hlavnú ponuku Formát -> Pozadie.

Keď máme nastavené návrhy snímok, ktoré sme si zvolili, prípadne upravili podľa naších predstáv, môžeme prejsť k pridávaniu snímok.

Na úvodnej snímke máme napísaný nadpis a naše meno. Samozrejme nastavíme si veľkosť písma a zarovnanie podľa našich predstáv.

Novú snímku pridáme cez hlavnú ponuku Vložiť-> Nová snímka

alebo na paneli nástrojov je tlačidlom 

Vloží sa nám nová snímka s už nastaveným návrhom snímky, kde dopíšeme text.

Takto postupne pridávame nové snímky, kde si nastavujeme rozloženie snímky podľa toho, či potrebujeme vkladať iba text, alebo text a obrázok, iba obrázok, graf, tabuľku a ďaľšie objekty.

Napr. pri vkladaní obrázka daný obrázok buď skopírujeme do prezentácie, alebo ho vložíme z miesta, kde ho máme uložený.

Podobným spôsobom môžeme pridať zvuk, video, tabuľku, ClipArt, WordArt, …

Úloha: Skúste sami, podľa predchádzajúceho postupu vytvoriť krátku prezentáciu (5 snímok), ktorá bude obsahovať názov prezentácie, text, obrázok, použité zdroje a poďakovanie.

Popis pracovného prostredia PowerPoint a ovládanie programu

Microsoft PowerPoint je grafický program, ktorý je určený na vytváranie a predvádzanie prezentácií.

Prezentácia je obsahovo a formálne ucelená séria snímok prezentujúca a vysvetľujúca určitý problém.

Snímka (slide) je jedna obrazovka s ľubovoľnými vloženými objektami.

Do prezentácie môžeme vložiť nasledujúce objekty:

• text
• WordArt
• obrázky a fotografie
• ClipArt a animácie
• tabuľky
• grafy
• schémy a automatické tvary
• video a zvuk
• hypertextové odkazy

Využitie programu MS PowerPoint:

• vo vzdelávacom procese v školách, pri školeniach a kurzoch
• pri obchodných jednaniach, pri ukážkach tovarov a ponukách služieb
• pri poradách, pri prezentovaní stratégií, zámerov, plánov a výsledkov

Možnosti prezentácie:

• na monitore PC
• v počítačovej sieti LAN alebo WAN
• veľkoplošnou zobrazovacou jednotkou
• publikovaním v sieti www
• tlačeným textom
• priehľadnými fóliami

Popis pracovného prostredia

Hlavná ponuka:

Tlačidlo Súbor obsahuje štandardné tlačidla ako Nový, Otvoriť, Uložiť, Uložiť ako, Nastavenie strany, Ukážka pred tlačou, Tlačiť, … Ich funckie sú podobné ako v programe MS Word.

V tlačidle Súbor nájdeme aj príkaz Odoslať, kde vyberieme možnosť Program Microsoft Office Word. Tu si môžeme našu prezentáciu odoslať do programu MS Word.

Tlačidlo Úpravy obsahuje príkazy Späť, Vystrihnúť, Kopírovať, Prilepiť, Odstrániť snímku, Hľadať, Nahradiť…

Tlačidlo Zobraziť obsahuje príkaz Normálne, ktoré nám zobrazí klasické, štandardne nastavené rozloženie pracovného prostredia MS PowerPoint.

• Príkaz Radenie snímok nám zoradí snímky všetky postupne za sebou

• Príkaz Prezentácia (F5) nám spustí našu prezentáciu, ktorú ukončíme klávesom Esc.
• Tlačidlo Zobraziť obsahuje ešte príkazy Hlavička a päta, Lupa, Panely s nástrojmi, Predloha, o ktorých bližšie v nasledujúcich kapitolách

Tlačidlo Vložiť obsahuje príkazy Nová snímka, ktorým vložíme novú snímku, ďalej Dátum a čas, Obrázok, Graf, Tabuľka, …

Tlačidlo Formát obsahuje príkazy Písmo, Odrážky a číslovanie, Zarovnanie, Riadkovanie, Návrh snímky, Rozloženie snímky, Pozadie, …

Tlačidlo Nástroje obsahuje príkazy Pravopis, Jazyk, Makro, Doplnky, Možnosti, …

Tlačidlo Prezentácia obsahuje príkazy Spustiť prezentáciu, Nastaviť prezentáciu, Vyskúšať časovanie, Schémy animácií, Vlastné animácie, Prechod snímky, Skryť snímku, …